Spojenci čakajú na posily, no neprestávajú bojovať. FOTO – ČTK/AP
vanie a preto naďalej útočia na viaceré mestá.
Spojenecké jednotky sa musia preskupiť a vyčkať, až dorazia posily, s ktorými môžu začať útok na Bagdad. A do určitej miery sa vrátiť k tradičnému americkému postupu, to znamená snažiť sa nepriateľa zničiť v prvom rade zo vzduchu a zamerať väčšinu vojenských úderov na najkvalitnejšie iracké jednotky – na Republikánsku gardu, ktorá bráni prístupové cesty k Bagdadu.
Čaká sa hlavne na 4. mechanizovanú divíziu, ktorá je považovaná za najmodernejšiu veľkú jednotku amerických pozemných síl. Ide o prvú plne „digitálnu“ divíziu komunikujúcu pomocou satelitov a internetu, čo by mohlo výrazne pomôcť v teraz už veľmi pravdepodobných bojoch v meste.
Ťažká výzbroj a výstroj tejto divízie dlho čakali v tureckých prístavoch na povolenie na vylodenie a keď ho nakoniec Turci nedali, začala sa presúvať do Kuvajtu. Do bojov sa však môže zapojiť najskôr o týždeň.
Vystupňovanie leteckých útokov je však nutné aj z iného dôvodu. Odpočinok a preskupenie spojeneckých jednotiek majú zmysel hlavne vtedy, ak zároveň podobnú možnosť neposkytnú svojmu protivníkovi.
„Odpočívanie“ spojencov preto nemôže znamenať úplné zastavenie bojov. Protivníka je naopak treba drviť o to viac, držať ho pod neustálym tlakom a brániť mu, aby mohol reagovať na vývoj situácie preskupovaním a posilňovaním vlastných jednotiek.
Iba útoky zo vzduchu na to nestačia. Niektoré iracké jednotky sú príliš dobre zakopané alebo naopak zámerne rozmiestnené v obývaných oblastiach a letecké útoky na ne by mohli priniesť veľa civilných obetí.
Vojaci 3. mechanizovanej divízie, ktorá stojí pred Bagdadom s podporou útočných vrtuľníkov a delostrelectva, skúšobne útočia na pozície Republikánskych gárd. Môže ísť o to, čo sa vo vojenskom žargóne nazýva prieskum bojom, ktorý sa iba snaží zistiť rozmiestnenie nepriateľských jednotiek, ich bdelosť a schopnosť reagovať.
Pravdepodobne to však nebude stačiť. Američania sa budú musieť pustiť aj do vážnejších akcií, aby ešte pred samotným útokom na Bagdad podlomili bojaschopnosť Republikánskych gárd. Jedine tak môžu znížiť svoje, ale aj civilné straty.
Isté však je, že bojovať neprestanú ani Iračania. S pomocou partizánskej taktiky budú zo všetkých síl brániť spojencom v preskupovaní, dopĺňaní zásob a regenerácii síl.
Čas pritom hrá pre Iračanov. Okrem toho, že je pre nich každý deň úspešného odporu propagandistickým víťazstvom, približujú sa aj horúčavy, ktorých sa spojenci dopredu desia.
PETER MORVAY
