„Prvý apríl bol ešte v roku 1900 za Rakúsko-Uhorska ustanovený ako deň ochrany vtáctva a stromov. Zakladateľom tradície bol rodák zo Slovenska, prírodovedec Otto Hermann, ktorý žil v Brezne,“ hovorí Rastislav Rybanič zo Spoločnosti na ochranu vtáctva na Slovensku. V západnej Európe 1. apríl ako deň vtákov nepoznajú.
Na Slovensko sa v týchto dňoch vracajú napríklad bociany, lastovičky či belorítky. Niektoré vtáky sa u nás len zastavia – najmä pri rieke Morave, Dunaji či pri Sennom na východnom Slovensku.
Každoročne migruje po svete viac ako 50 miliárd vtákov. Čas, keď majú odletieť, im naznačujú biologické hodiny. „Vedci testovali vtáky v uzavretých miestnostiach bez kontaktu s okolím, kde bola konštantná teplota, svetlo sa zaplo a vyplo vždy v rovnaký čas. Vtáky aj tak začali byť nervózne a cítili, že sa musia vydať na cestu. Dokázalo sa, že sa neriadia vonkajšími javmi, ako napríklad kratšími dňami,“ hovorí Rybanič. „Pokusy ukázali, že keď je jasno, riadia sa vtáky podľa slnka. V noci je majákom polárka, a keď je oblačno, prejdú na orientáciu podľa magnetického poľa.“ Väčšinou letia vo výške 600-2000 metrov, rýchlosťou 30-50 kilometrov za hodinu. Najvyšší prelet, ktorý vedci zaznamenali, bol let husi horskej ponad Himaláje vo výške takmer 9000 metrov. Najdlhšiu trasu prekonáva rybár dlhochvostý, ktorý za rok preletí až 30-tisíc kilometrov tam a späť z Arktídy, kde hniezdi, do Antarktídy, kde zimuje. (haj)
