Púštna diaľnica z Kuvajt City na sever k hraniciam Iraku je v týchto dňoch najsledovanejšou cestou sveta.
Tak, ako bola Via Appia v rímskych časoch hlavnou cestou, kadiaľ zo severu na juh a z juhu na sever pochodovali rímske kohorty a tiahli obchodné vozy, tak je cesta „Kuvajt City - Abdaly - Irak“ najdôležitejšou cestou tejto vojny.
Tadiaľto vedie hlavný ťah pre vojenské jednotky prúdiace do Iraku. Zároveň ide aj o kľúčovú tepnu na zásobovanie a začínajúcu humanitárnu pomoc do tejto krajiny.
Ešte pred desiatimi dňami to bola cesta nikam. Cesta, ktorá sa končila pri obrovskom piesočnom násype, za ním bola hlboká priekopa, ostnaté drôty a potom už len ríša Saddáma Husajna. Cesta, o ktorú sa zaujímalo len pár stoviek vojakov OSN a kuvajtskej armády.
Kuvajtskí obyvatelia ju radšej ignorovali. Keby mohli, tak by ju najradšej zrušili a nechali zasypať pieskom, aby im nepripomínala brutálnu irackú inváziu do Kuvajtu v roku 1990. Pred dvanástimi rokmi tu burácali tanky Saddáma Husajna, aby okupovali a vydrancovali Kuvajt. Teraz tadiaľ prichádza skaza Saddámovho režimu a ako mnohí dúfajú, zároveň i záchrana pre obyvateľov Iraku.
Všetko sa začína kúsok za Kuvajt City na kontrolnom stanovišti Mutla pri ceduľke „Abdaly 80 km“. Tu sa končí civilizácia. Ďalej už obyčajní civilisti nemôžu. Vojnová zóna.
Široká cesta mizne po pár stovkách metrov v mraku piesku a prachu. Je slabá viditeľnosť. Vyzerá to, že do Iraku sa rúti všetko, čo má kolesá.
Britské vojenské cisterny v púštnej kamufláži - vezú obyčajnú pitnú vodu. Tá má teraz na juhu Iraku cenu zlata.
Kúsok za nimi ide niekoľko širokých amerických „hummerov“. Posádky vyzerajú ako mimozemšťania. Vzadu za vodičom stojí americký vojak, má na sebe brnenie s nepriestrelnou vestou a helmou, čiernou šatkou okolo hlavy proti piesku a čiernymi zjazdárskymi okuliarmi na očiach. V rukách zviera ťažký otočný guľomet tak, ako by už bol na fronte a mal začať každú chvíľu strieľať. Na ramenách má automatickú pušku M 16.
Ceduľa „Abdaly 50 km“.
Landrovery britskej vojenskej polície. Ťažké americké ženijné vozy s rozkladacími mostami. Značka „pozor, ťavy na ceste“. Ale nikde v okolí ich nevidieť.
V protismere od Iraku uháňajú obrovské nákladné autá určené na prevážanie tankov. Idú prázdne. Pozdĺž diaľnice, stovky metrov od nej po oboch stranách sú vysoké piesočné násypy so strážnymi vežami. Za nimi sa objavujú šedivé vojenské stany a hnedé kontajnery. Na ceste tesne pri zemi malé vojenské značky ukazujú odbočky k jednotlivým americkým táborom. Niekde ešte stojí vojenská technika pripravená k transportom do Iraku. Inde vychádzajú autá z púšte.
„Abdaly 20 km“.
Púšť je len mierne zvlnená, špinavým jemným pieskom sem-tam prerastajú úbohé chumáčiky hrubej trávy. Z piesku trčia kostry ohorených budov. Spomienka na prvú vojnu v zálive. Tesne nad cestou sa rútia dve americké helikoptéry Chinook. Napravo sa objavujú rozsiahle záhony zeleninovej farmy Abdaly - jediný civilný objekt široko-ďaleko.
Na kraji cesty stojí kolóna americkej ženijnej techniky. Mohutný transportér vezie niečo, čo pripomína železného pavúka.
„Abdaly 10 km“.
Základňa mierových síl OSN - UNIKOM. Donedávna tu vojaci v modrých baretoch strážili hranice. Ešte pred mesiacom mali dôležitú úlohu. Náhle sú úplne zbytoční.
A je tu hranica. Posledná pumpa, za ňou vojenská základňa Kuvajťanov. Začína sa neuveriteľná zmes vojenských áut, techniky a vojakov. Džípy, bagry, obrnené vozidlá. Kontrola dokladov. Choďte!
Hradba z ostnatého drôtu osadená kamerami pripomenie západnú československú socialistickú základňu. Kontrolný post amerických vojakov, na stožiari veje zástava USA.
Vysoký piesočný násyp a hlboká priekopa. Dvakrát sa to opakuje. V piesočných hradbách po niekoľkých sto metroch sedia ako na vajciach kuvajtské tanky s delami namierenými do Iraku. Zrazu sa všetko mení. Krajina je chaoticky prerytá zákopmi, medzi nimi ohorená iracká technika. O ďalších sto metrov ďalej vybiehajú na cestu irackí chlapci. Rukami si ukazujú na ústa. V diaľke sa ukazuje prvá chudobná dedina.
Začína sa Irak.
Autor: PETR PRAVDA, MF Dnes, Kuvajt, južný Irak pre SME
