Spojenci zastali a čakajú na posily. FOTO - REUTERS
Novinári sprevádzajúci vojenské konvoje tvrdia, že pozemná ofenzíva sa pred útokom na Bagdad na nejaký čas zrejme zastaví. Jeden z dôstojníkov pre Reuters povedal, že „to vyzerá, ako by vojsko malo v týchto pozíciach zostať najmenej štrnásť dní. Kým tam pôjdu pešiaci, nechajú pracovať letectvo. Aspoň počas dvoch týždňov bude viac náletov. Britskí vojaci hovoria o „preskupovaní síl“.
500 kilometrov problémov
Ak sa vojaci pustili do kopania zákopov, kladenia mín v okolí táborov a maskovania techniky, prestávka v boji je veľmi pravdepodobná. Veď niektoré jednotky v strednom Iraku majú obmedzené používanie pohonných látok a menšie sú aj porcie jedla. Súvisí to predovšetkým s problémami so zásobovaním.
Niektoré spojenecké jednotky sa dostali už len 80 kilometrov od Bagdadu. To ale znamená, že sú 500 kilometrov od Kuvajtu. A to znamená 500 kilometrov zásobovacích problémov.
Rozhodnutie zakopať sa, nabrať sily, ošetriť techniku, ovládnuť medzitým zraniteľné iracké vnútrozemie a premyslieť ďalší postup by preto neprekvapilo. Dôstojníci podľa Reuters vojakom v prvých líniách povedali, že prestávka by mohla trvať 35 až 40 dní.
Pentagon však oficiálne odmieta, že by na bojisku bola nejaká prestávka. „Ak sa na bojisku zastavia konkrétne formácie, neznamená to, že nastala prestávka,“ tvrdil v sobotu americký generál Victor Renuart, ktorý vysvetľoval, že jednotky ďalej pokračujú vo svojej bojovej činnosti. Ale zastavenie znamená vždy zastavenie, Bagdad sa nepribližuje.
Pred rozhodujúcou bitkou Američania ešte potrebujú oslabiť masívnym bombardovaním pozície Republikánskych gárd a veľmi by im pomohlo aj otvorenie severného frontu, aby rozptýlili pozornosť Iračanov na viac miest.
Američania prešli veľmi rýchlo dlhú a náročnú časť cesty a teraz na nich čakajú elitné Republikánske gardy, ktoré ešte nemuseli bojovať, čo je výhodou Iračanov. Otázkou je, ako veľmi ich oslabí bombardovanie.
Rumsfeldovo podcenenie?
Stále viac amerických dôstojníkov na bojisku, ale i v hlavných stanoch hovorí, že kampaň nebola dobre pripravená. Reč je o nedostatku mužov, pochybnosti sú aj o správnosti taktiky.
Minister obrany Donald Rumsfeld odmietol pred začatím invázie aspoň šesťkrát navrhovaný počet pozemných síl a presadil svoju predstavu, keď vyslal omnoho menej vojakov, napísal americký týždenník New Yorker Magazine. „Myslel si, že vie všetko lepšie,“ povedal nemenovaný činiteľ Pentagonu.
Rumsfeld údajne odmietol návrh generála Tommyho Franksa, aby sa invázia odložila, keď Turecko odmietlo Američanom poskytnúť svoje základne. A aj toto sú dôvody (málo mužov a chýbajúci severný front), prečo výsledky na bojisku meškajú za očakávaniami bleskovej vojny.
The Washington Post napísal: „Vojny často rozdeľujú politických a vojenských lídrov. V prípade tejto kampane to napätie prichádza prekvapujúco rýchlo.“
Americký plukovník vo výslužbe Benjamin W. Covington hovoril pre tento americký denník aj o tom, aký ambiciózny spôsob boja si Američania v tomto konflikte vybrali. „Žiadna krajina ani vojenská sila sa ešte nikdy nepokúsila súčasne bojovať a zvíťaziť vo vojne, zachraňovať nerastné bohatstvo a infraštruktúru krajiny a pritom čo najviac obmedziť počet civilných obetí a prinášať aj humanitárnu pomoc.“
Doterajšie boje ukázali, že tento ušľachtilý typ boja neprináša žiadaný vojenský výsledok - rýchle víťazstvo.
