Iracká žena počíta peniaze na trhu v Bagdade. Nie sú to iracké dináre s portrétom Saddáma. Tieto už desať rokov v Iraku neplatia. FOTO - TASR/EPA
Už desať rokov táto bankovka neplatí, aj tak teraz láka špekulantov - nie je na nej totiž hlava Saddáma Husajna, ale trojica cválajúcich belkov. Preto tie „kone“.
„Je možné, že v budúcnosti sa budú tieto peniaze hodiť,“ hovorí diplomaticky Abdul Hamid Emereh, majiteľ jednej z mnohých zmenární v rušnom centre jordánskeho hlavného mesta. Inými slovami: svet drobných finančníkov špekuluje, že Saddámove dni sú zrátané a že po páde Bagdadu sa staré bankovky vrátia do obehu. „Záujem je veľký,“ hovorí Abdul a ukazuje balíček šedozelených bankoviek s belkami.
Výklad jeho stiesnenej zmenárne, za ktorým padajú prúdy dažďa so snehom, je oblepený zbierkou mnohých bankoviek, platných i neplatných. Na všetkých novších irackých dinároch sa prísne usmieva Saddám Husajn. Len „kone“ z jeho zbierky vyčnievajú - na rube majú nádvorie paláca v Bagdade, prezident chýba.
Tieto bankovky sa dnes používajú iba v kurdských oblastiach na severe Iraku a obchodovalo sa s nimi vždy, lenže v podstatne menšom meradle než dnes.
„Kurz reagoval na zmenu situácie veľmi rýchlo,“ hovorí Abdul, prstom chodí po pulte zmenárne hore a dole a jedným okom sleduje televízne spravodajstvo o vojne v susednom Iraku.
Niekedy pred rokom bol kurz 11 (teda: 1000 „starých“ irackých dinárov stálo 11 jordánskych dinárov). Po prijatí minuloročnej rezolúcie vyzývajúcej Irak k odzbrojeniu stúpol na 18. A keď sa začal americko-britský útok, „kone“ sa stali také žiadané, že kurz sa vyšplhal až na štyridsať.
„Hovorí sa, že ich skupujú vo veľkom, po vreciach. Je to stávka do lotérie, ale možno vyjde,“ hovorí Džamil, vysokoškolský študent. „Jeden zo zákonov ekonomiky hovorí: finančné trhy sú skvelým barometrom, vždy sú o krok pred ostatnými.“
Vývoj posledných dní a predovšetkým nečakane pomalý postup armád zmenárnikov trochu zneistil: v uplynulých dňoch kurz „koní“ spadol na 25.
A kam pôjde ďalej? Zmenárnik Abdul krčí plecami. „Uvidíme,“ hovorí a bleskurýchlymi pohybmi prepočítava balík bankoviek. Počas niekoľkých hodín nakúpil staré dináre za niekoľko sto dolárov.
Záujem o bankovky bez Saddámovej tváre sa netýka len Jordánska, ale i špekulantov v ďalších krajinách oblastí Perzského zálivu. Obchodníci si tieto bankovky vážia i preto, že ich tlačili ešte na Západe, čo neskôr znemožnili sankcie, a sú preto kvalitnejšie a horšie falšovateľné. Tie novšie s hlavou prezidenta už tlačili v Iraku a navyše ich v minulých rokoch znehodnotila inflácia.
Problémom je, že nikto si návratom starej meny nemôže byť istý. A mnohí vrátane časti finančníkov, nechápavo krútia hlavou.
„Som presvedčený, že to je všetko nezmysel. V praxi je návrat k starým bankovkám takmer nerealizovateľný,“ hovorí iracký obchodník Abdulláh. „V jednom sa špekulanti nemýlia, Saddám skôr či neskôr padne. A jeho tvár z peňazí zmizne.“
Autor: JAN RYBÁŘ, MF Dnes, Ammán pre SME
