OSN má podľa novej rezolúcie v Iraku prevziať úlohu hlavnej humanitárnej organizácie v Iraku. O jej politickom pôsobení však svetoví politici zvádzajú prudké boje. FOTO – REUTERS
Program výmeny ropy za potraviny pozastavili minulý týždeň krátko pred začatím americko-britského útoku na Irak. V rámci programu je pripravených 2,5 miliardy dolárov získaných z predaja irackej ropy na nákup potravinovej pomoci.
Bezpečnostná rada sa musela rozhodnúť, ako program prispôsobiť novým podmienkam i bez súhlasu jednej z pôvodných zmluvných strán - Iraku. Rámcová dohoda znie: OSN na 45 dní zodpovedá za doručovanie humanitárnych zásielok a uskutočnenie „technologických a dočasných prispôsobení programu na novú situáciu“.
OSN však ostáva len vykonávateľom akcie - hlavná zodpovednosť za humanitárnu starostlivosť leží podľa Ženevskej dohody z roku 1949 na pleciach „okupanta“, teda na Spojených štátoch a Veľkej Británii.
Napriek tomu, že tentoraz sa všetky krajiny zhodujú na cieli novej rezolúcie: pomôcť irackým civilistom, krajiny potrebovali na dohodu niekoľko dní.
Jedným z dôvodov ťažkopádnosti rokovaní bol ostrý postoj Francúzska a Nemecka. Tí spolu s Rusmi a Číňanmi hlásali, že nepripustia nič, čo by mohlo legitimizovať vojnu, ktorú považujú za protiprávnu - teda ani rezolúciu o humanitárnej pomoci pre civilistov vo vojne.
Brzdou boli aj nezhody amerického prezidenta Busha a britského premiéra Blaira v názore na to, kto bude robiť politiku v povojnovom Iraku. Blair je za zapojenie OSN, Bush sa prikláňa k dominantnej úlohe štátov združených v „protiirackej koalícií“ a OSN chce ponechať len nepolitickú humanitárnu pomoc.
Američania, posilnení nemohúcnosťou OSN v období pred vypuknutím vojny, tvrdia že je strata času, aby sa USA pokúšali znovu do veci zapojiť organizáciu, ktorá ich oponentom slúži ako nástroj skôr proti USA než proti irackému diktátorovi.
Blair sa nakoniec konkrétnej formulácii o úlohe OSN v Iraku po vojne vyhol. Bush kolegov uspokojil zvučnou vetou, že chce, aby si Iračania vládu vybrali sami a bez „vonkajšieho vnucovania“.
Dlhé slovné bitky sa zvádzali aj o časť rezolúcie, ktorá určuje, kto bude potraviny nakúpené za irackú ropu distribuovať. Sýria a Rusko chceli, aby to bola aj naďalej iracká vláda, Briti navrhovali pohodlný termín „príslušné orgány“.
Kedy naozaj dorazia balíky potravín a liekov k vojnou zúboženým Iračanom, ostáva otázkou. „Hneď ako generálny tajomník OSN Kofi Annan rozhodne, že je to tam pre našich pracovníkov dostatočne bezpečné,“ odpovedá podľa BBC Günter Pleuger z nemeckej pobočky OSN. Väčšina Iračanov teda asi ostane bez pláce za svoju ropu ešte nejaký ten deň.
