Dnes, v časoch globálnej mediokracie, siahajú zodpovední politici a vojaci väčšinou k rétorickému nástroju upokojovania a zahmlievania, ktorým je eufemizmus.
Hovoriť sa nesmie o smrti. Zabíjanie a umieranie sú tabu. Dokonca nenávidené slovo „vojna“ sa podľa možnosti nahrádza neškodným pojmom „insertion,“ čo je len akási „vložka.“ Letecký útok sa tak stáva „vertikálnou vložkou.“ Stretávame sa s prikrášľovaním, ktoré bolo známe už z predchádzajúcich vojen.
Najznámejším príkladom sú povestné kolaterálne škody („collateral damages“) alebo nezámerné, náhodné zabitie civilistov alebo zničenie civilných objektov. Aby sa podobným škodám predišlo, používajú sa pozoruhodné výmysly, akými sú „surgical strike.“ Ide o „chirurgický rez,“ z ktorého sa tak stáva obscénna perverzia lekárskeho pojmu. Ešte pikantnejšie pôsobí „friendly fire“ (spriatelená paľba), ktorá označuje nechcené usmrtenie vlastných alebo spojeneckých vojakov. Cynizmus završuje označenie „daisylcutter“ (prskavka) pre zvlášť účinnú trieštivú bombu BLU-82.
Pre irackú vojnu si však vojenskí jazykoregulátori vymysleli aj novinky. Aby sa zabránilo negatívnym správam, sú občas ťažko dirigovateľní novinári zaraďovaní priamo k vojenským jednotkám a tam „zakotvení“ (embedded).
Irackému vedeniu hrozí „decapitation“ (dekapitácia alebo sťatie). Iracký diktátor a jeho blízki tak nemajú byť priamo popravení, ale kolektívne odstránení. Maximálne odhaľujúce zastieranie, ktoré sa používa, je „shock and awe“ (šok a bázeň). Výraz síce americká stratégia verejne používa až teraz, ale svetlo sveta uzrela už v roku 1996 v jednom strategickom dokumente, ktorý koncipovali vojenskí odborníci pod vedením Harlana Ullmana z Ústavu národných strategických štúdií. Ten vyučoval na vojenskej akadémii a k jeho poslucháčom patril i terajší minister zahraničia Colin Powell. Podtitul tohto memoranda popisuje cieľ stratégie: rýchle vyradenie nepriateľa. V ďalších článkoch Ullman vysvetľuje, čo to znamená: „Fyzické, citové a duševné vyčerpanie“ protivníka v niekoľkých dňoch prostredníctvom masívneho nasadenia zbraní. Ich účinok sa má rovnať atómovým bombám zvrhnutým na Hirošimu alebo Nagasaki. Nimi dostali Japonci svojho času na uzrozumenie, že je „zbytočný dokonca samovražedný odpor.“ Šíreniu strachu a hrôzy sa nevľúdne, ale trefne hovorí psychoteror. Kým pojem „šok“ bol vždy z vojenského hľadiska negatívnym pojmom, znamená „bázeň čosi pozitívne: úctivé a podvedomé pocity strachu spojené s pokorou pred vznešenosťou Boha a od čias romantických aj pred majestátom prírody alebo zázrakom bachovskej hudby. „Shock and awe“ je teda úplne zvláštnym eufemizmom. Skrýva zámer fyzického a psychického zničenia a sugeruje bezmedzný tlak na ustrnutie v bázni, ktorý sa predtým prisudzoval len Bohu.
(čtk, faz)
