V moslimskom svete je Saddám v posledných dňoch hrdinom. FOTO – REUTERS
Pre Arabov a moslimov je vojna v Iraku imperialistická, s cieľom urobiť z krajiny americkú kolóniu, či sionistami vyprovokovaná križiacka výprava. V ich viere ich ešte posilňujú miestne médiá, ktoré sústavne ukazujú obete americkej agresie a hovoria o ťažkých stratách spojencov.
Arabské médiá, a to nielen katarská televízia al-Džazíra, zohrávajú v tejto vojne bezprecedentnú úlohu. Ich diváci majú na rozdiel od vojny v Perzskom zálive stály príjem informácií.
Hoci niektoré arabské krajiny otvorene alebo diskrétne podporujú útok proti Iraku, verejná mienka ich občanov je zväčša opačná. Problémy spojencov pri dobýjaní Iraku a odpor irackých vojakov robia na obyvateľov krajín Perzského zálivu, ale aj juhovýchodnej Ázie veľký dojem a utvrdzujú ich v názore, že Amerika Saddáma neporazí.
Vlády arabských krajín však v podpore Saddámovi nejdú príliš ďaleko. Oficiálne Liga arabských štátov vyzvala na ukončenie vojny a americko – britské operácie označila za agresiu. A to bolo všetko.
Objavili sa informácie o tom, že niektorí členovia ligy dokonca už rokujú o účasti na povojnovej obnove Iraku. V tomto smere je veľmi aktívny Egypt.
Susedia Iraku „zabetónovali“ svoje hranice s krajinou. Jordánsko, Turecko a Irán to vysvetľujú obavami o masový prílev utečencov, ktorý sa zatiaľ nekoná.
Príčina však môže byť, hlavne v prípade Jordánska a Iránu úplne iná. Tieto krajiny sa snažia vyhnúť akémukoľvek zapojeniu do konfliktu a nechcú, aby cez ich hranice do Iraku vstupovali dobrovoľníci ochotní bojovať po Saddámovom boku. V minulých dňoch napríklad palestínske hnutie Hamas vyzývalo, aby susedia Iraku otvorili hranice pre jeho bojovníkov na ceste do Bagdadu.
Veľmi striktne sa k otázke otvorenia hraníc postavil prekvapivo aj Irán, ktorý má so Saddámovým režimom nevybavené účty. Teherán zakázal irackým šíitskym opozičným skupinám na svojom území všetky formy zapájania sa do konfliktu, hlavne do povstania v Basre.
Jediná krajina, ktorá podľa spravodajských zdrojov umožnila libanonským dobrovoľníkom z Hizballáhu presun do Iraku, je Sýria. Izraelský denník Haarec odvolávajúci sa na spravodajské zdroje tvrdí, že iracko-sýrske hranice prekračujú stovky mužov. Regrutujú sa hlavne z palestínskych utečeneckých táborov v Libanone.
Denník dáva do súvislosti doposiaľ nevyjasnený útok americkej rakety na sýrsky autobus na hraniciach s Irakom, pri ktorom zahynulo päť ľudí, s dobrovoľníkmi zo Sýrie. V autobuse sa údajne viezli práve oni.
Sýria vôbec zohráva v irackej kríze zvláštnu úlohu. Ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN schválila rezolúciu 1441 o odzbrojení Iraku. Za to prezident Bush nepodpísal návrh zákona o uvalení ekonomických sankcií na túto krajinu, ktorá otvorene podporuje palestínskych teroristov z Islamského džihádu a Hamasu.
Neskôr sa stala jedným z najtvrdších odporcov vojny, hoci na druhej strane formálne podporovala americký boj proti terorizmu a za pomoci britského premiéra Blaira sa pasovala do úlohy sprostredkovateľa mierového riešenia palestínsko-izraelskej krízy.
Sýria má na viac ako formálnu podporu dva dôvody – tesné ekonomické kontakty, o ktoré po páde Saddáma pravdepodobne príde a presvedčenie prezidenta Asada, že jeho krajina je po odstránení momentálneho režimu v Bagdade ďalšia na rade.
