Poľana – Kalamárka. Lávový prúd z andezitu.
Je to najmladšia a najzachovalejšia sopečná forma v strednej Európe. Asi pred 130-tisíc rokmi sa zemská kôra v okolí Novej Bane porušila. Cez otvor v zemi vytryskla zmes plynov, vodných pár, popola a žeravej lávy. Na svahoch sopky možno ešte aj dnes nájsť pekné sopečné bomby. V Pohronskom múzeu v Novej Bani má sopka podobná Etne stálu expozíciu.
Szabova skala
Výrazné skalné bralo neďaleko Hliníka nad Hronom je sopečná ihla tvorená ružovým a sivým ryolitom. Vznikla v mladších treťohorách vytlačením kyslej a hustej lávy cez puklinu (podobne ako pri výbuchu sopky Mt. Pelée v Karibiku v roku 1902). Na okraji chladnúcej lávy sa vytvorilo sopečné sklo sivočiernej farby s drobnými guľočkami – perlit.
Slovenské gejzíry
Počas sopečnej činnosti v mladších treťohorách vyvierala na súši, ale aj v jazerách pri Žiari nad Hronom horúca voda v podobe gejzírov. Usadzovaním okolo výverov vznikla esteticky veľmi pôsobivá hornina – limnokvarcit (jazerný kremenec). Je rôzne sfarbená, od bielej po čiernu, ale najkrajšia je bledomodrá. Dajú sa v nej nájsť polohy uhlia a pri troške šťastia aj kúsky trstiny. Hornina sa v minulosti využívala na výrobu mlynských kameňov.
Kamenné mestá
Slovensko je bohaté na kamenné mestá, vytvorené v rôznych horninách. Travertínová kopa Dreveník na Spiši je pozoruhodným náleziskom spišského travertínu. Často je pestro sfarbený a jeho pukliny sú vyplnené aragonitom. Unikátne skalné mestá Kamenný raj a Peklo vznikli rozpadom tvrdšieho travertínu, ktorý je uložený na mäkších pieskovcoch a ílovcoch. Niektoré veže sú rôzne naklonené.
