
TEXT A FOTO – ČTK, ČTK/AP, TASR
o na myšlienku skúsiť ho vycvičiť za sprievodcu slepých ľudí. Onedlho nato založila spolu s manželom na svojej farme nadáciu na chov a výcvik koní pre slepcov. Prvým žiakom bol Twinkie. Musel sa naučiť reagovať na hlasové povely, vyhýbať sa prekážkam, upozorniť svojho majiteľa na schody alebo kopec. Za rok sa toho naučil toľko, že si ho do svojej šou pozvala aj televízia. Po skončení vysielania boli Burlesonovci doslova zavalení telefonátmi so žiadosťami od slepých ľudí. Výcvik sa rozbehol. Dnes majú Burlesonovci na farme 20 amerických poníkov. Janet Burlesonová vidí ich vhodnosť na výcvik pre nevidiacich ľudí v tom, že majú výborný zrak, dobrú pamäť a pokojnú povahu. Oproti psom majú podľa nej výhodu v dlhovekosti – dožívajú sa 30 až 40 rokov. Cvičitelia slepeckých psov sa však na jej snahu pozerajú s nedôverou. Okrem iného argumentujú tým, že výcvik psov má už sedemdesiatročnú tradíciu, kým s poníkmi nie sú žiadne skúsenosti.
Tvrdia tiež, že kôň, aj keď je malý, nemôže cestovať dopravným prostriedkom alebo odpočívať pod stolom v reštaurácii, kým sa jeho pán naje. Tieto výhrady vyvracia nevidiaci Dan Shaw, majiteľ vycvičeného poníka Cuddlessa. „Sprevádza ma všade – na nákupy, do nemocnice aj do reštaurácie. Chodí po eskalátoroch, metrom, plavil sa už loďou a letel lietadlom.“
Na snímke obúva Janet Burlesonová poníkovi špeciálne „tenisky“, ktoré majú zabrániť jeho pošmyknutiu sa na hladkom povrchu.