ych diskusných reláciách vážne výhrady proti súčasnej vojne. Za súčasných okolností nikto v Japonsku nepovie, že vojna v Iraku je na mieste. Proti názoru verejnosti však stojí názor japonského premiéra Koizumiho, ktorý odobril americké vojenské akcie. Jeho prejav neobsahoval žiadne silné slová, ako to predviedol svojmu ľudu napríklad britský premiér Blair. Výroky premiéra Koizumiho sa však stali terčom kritiky.
Japonsko je jedinou krajinou na svete, ktorá zažila atómovú bombu. V roku 1945 zhodili Američania na japonské mestá Hirošima a Nagasaki atómové bomby. Zabili 210-tisíc ľudí. Iste chápete, prečo sú Japonci zvlášť citliví v otázkach vojny, mieru a použitia zbraní. Cítime v sebe prirodzenú povinnosť zachovávať mier. Myslím si, že aj pán Koizumi to cíti rovnako. Podporiť Ameriku je však jeho povinnosťou. Sme s Amerikou úzko prepojení, je naším ochrancom voči nepriateľom zvonka. Reálnu hrozbu predstavuje pre Japonsko v súčasnosti Severná Kórea.
Nedávno som v Tokiu cestoval v metre a nechtiac som si vypočul rozhovor starších manželov. Muž povedal: „Japonsko sa stalo silnou ekonomikou, pretože nemusíme vynakladať obrovské výdavky na národnú obranu. Môžeme sa sústrediť na iné veci, na biznis. Amerika je náš obranný štít.“ A jeho manželka odpovedala: „Áno, Amerika je niečo ako otec Japonska. A rodičov si nevyberáme.“
Možno by mnohí nesúhlasili s obsahom rozhovoru starších manželov, niekto by mohol namietať, že by sme sa mali vedieť obrániť aj bez pomoci Ameriky. Pravdou je, že vláda sa na názor občanov nikdy nespýtala. Ak by to aj urobila, myslím si, že Japonci by boli zmätení. Náš vzťah s Amerikou je odlišný od toho vášho. A spôsob národnej obrany tiež. Udržať mier bez použitia zbraní je, pochopiteľne, to najlepšie. Vieme to, ale naše „rodinné puto“ je silnejšie. MASAHIKO
