Zranenia v hokeji sú veľmi často v dôsledku tvrdých súbojov pri mantineli. Jeden z nich predvádza Brad Brown z New Yorku Rangers, ktorý „priklincoval“ Yvesa Saraulta z Atlanty Thrashers v zápase NHL. FOTO – TASR/AP
) pravidlami povolenú neobmedzenú účasť fyzickej sily v osobných súbojoch.
V praxi to znamená, že tréneri už odmalička vštepujú hráčom zásadu, aby mali pri hre vždy hlavu hore. Lebo ak sa pozabudnú a oprotikorčuľujúci súper je „pes“, môže nepripraveného protihráča legálne prizabiť. Takejto zrážke sa hovorí „strom“ a je o to nebezpečnejšia, že nešťastník s hlavou dolu narazí na „strom“ protihráča s uvoľneným svalovým tonusom, čo zvyšuje predpoklad zranenia – predovšetkým chrbtice a kľúčnej kosti.
Objektívne nebezpečenstvo
Našťastie, neustály vývoj špičkových firiem s hokejovou výstrojou zvyšuje účinnosť ochrany športovcov. Materiály chráničov sú stále ľahšie a pevnejšie, anatomicky prispôsobené s kĺbovými prvkami uľahčujúcimi pohyblivosť. To však na druhej strane zvyšuje rýchlosť hráčov i puku. Z neho plynie objektívne nebezpečenstvo nepredvídaných zranení po tečovaných strelách, prípadne pukoch, odrazených od korčulí či hokejok.
Zaujímavo vyznieva porovnanie následkov osobných súbojov vo futbale a hokeji. Hoci hokejové strety sú častejšie i opticky hrozivejšie, futbalové fauly majú za následok väčší výskyt zranení s dlhšou dobou liečby. Je to spôsobené najmä nižším koeficientom trenia (hokejisti sa po páde na ľade skĺznu a chrániče účinne tlmia náraz), futbalisti majú chránené citlivé kĺby kolena a členky iba čiastočne.
Výhodnejší koeficent trenia v hokeji však dramaticky končí v blízkosti mantinelov, kde sa vyskytujú najťažšie zranenia tváre, chrbtice i miechy. Plodia ich najmä nešetrné fauly zozadu, keď postihnutý hráč v plnej rýchlosti končí na mantineli.
V roku 1987 sa udiala tragédia na košickom štadióne v zápase federálnej ligy. Prípad zlínskeho obrancu Luďka Čajku bol zriedkavý tým, že nebol spôsobený cudzím zavinením. V závere zápasu mu korčuľa vnikla do ľadovej ryhy a značne vyčerpaný organizmus už nedokázal po páde pred nárazom vyvolať ochranný reflex. Na následky poranenia miechy po niekoľkých dňoch L. Čajka zomrel. Zlínsky zimný štadión dodnes nesie jeho meno.
NHL otriasajú otrasy mozgov
Slovenskí fanúšikovia majú v čerstvejšej pamäti brutálny zákrok Kanaďana Todda Bertuzziho, ktorý na posledných MS v Petrohrade likvidačným spôsobom zozadu narazil na mantinel nášho obrancu Ľubomíra Sekeráša. Po otrase mozgu žiadny lekár v najbližších dňoch neodporučí štart, a tak Ľ. Sekeráš nastúpil na vytúžené finále s Českom, až keď vlastnoručne podpísal reverz. Nedávno Ľ. Sekeráš, hrajúci už v drese Minnesoty Wild, pri vzájomnom dueli NHL vo Vancouveri Bertuzzimu všetko odpustil priateľským O.K. na červenej čiare počas rozcvičky.
Kanadský agresívny štýl NHL, kde sa točia obrovské peniaze, už roky prináša najviac vážnych zranení a úrazov. Terčom bývajú zväčša najproduktívnejší a technickí hráči. Vlani to tesne pred začiatkom play off pocítil líder najúspešnejšieho tímu základnej časti Saint Louis – Slovák Pavol Demitra, ktorého po súperovom surovom zákroku vyradil do konca sezóny otras mozgu. „Je to veľký problém celej NHL. Väčšina mužstiev má naozajstných hokejistov iba v prvých dvoch päťkách, vo zvyšných dvoch korčuľujú ostrí borci, čo nemajú s hokejom nič spoločné. Snažia sa vyradiť súpera akýmkoľvek spôsobom. Keď na to nemajú technicky, mnohí by neváhali protihráča zmrzačiť. Človek musí byť obozretný v každej chvíli, zákernosť číha všade,“ uviedol vtedy znechutený P. Demitra. St. Louis vlani bez neho vypadlo v 1. kole play off.
Prudký nárast ťažkých otrasov mozgu v predchádzajúcej sezóne prinútil vedenie NHL prísnejšie trestať vinníkov. Aj to bol jeden z motívov prečo sa vrátil na aktívnu scénu legendárny Mario Lemieux.
Krehké oči
Nemenej časté sú však aj nebezpečné zranenia očí, ku ktorým dochádza spravidla neúmyselne, a vzniká tak dvojitá trauma. Okrem postihnutého psychicky trpí aj hráč, ktorého hokejka vyletela privysoko, alebo si na ňu obeť jednoducho nevedomky nakorčuľovala sama. Svoje peklo si takto prežil Slovák Marián Hossa, ktorého čepel pri náprahu nechtiac zasiahla oko obrancu Toronta Bryana Berarda. Nedávno pri tréningu utrpel vážne zranenie oka skúsený hráč Trenčína Oto Haščák. Našťastie, jeho liečba po dramatickej komplikácii prebieha veľmi úspešne a 35-ročný obetavý bojovník, ktorého neobišlo žiadne hokejové zranenie, sa už 16. februára vráti do Extraligy. „Určite však s ochranným polovičným štítom z plexiskla,“ tvrdí O. Haščák. Podobne ako on, aj desiatky hráčov v minulosti siahlo po polo alebo celotvárových krytoch až po vlastnej bolestnej skúsenosti.
Pred šiestimi rokmi rokmi sa vo švédskej juniorskej súťaži stal smrteľný prípad, keď mladému hokejistovi súper po páde nešťastne korčuľou preťal krčnú tepnu. Švédsky hokejový zväz s okamžitou platnosťou nariadil povinné nosenie krčných chráničov z elastickej pevnej hmoty s upevnením na suchý zips.
Útočník Chicaga Alexej Žamnov zasa utrpel v zápase zlomeninu hrtanu, keď ho priamo do krku zasiahol tečovaný puk z hokejky obrancu Pittsburghu.
Chronické problémy z preťaženia
Po hlave a chrbtici nasleduje plejáda klasických zranení. Luxácie ramena, pomliaždeniny predlaktia, zlomené prsty (po zásahoch hokejkou – tzv. sekera). Dlhodobú liečbu si vyžadujú poranenia kolenných väzov, ktoré vznikajú najmä po zrážke v bezoporovej fáze. Relatívne menej frekventované sú zranenia členka zásluhou jeho fixácie v kvalitnej obuvi.
Okrem akútnych zranení trpia najmä starší hráči chronickými zdravotnými problémami z preťaženia. Hustý sled zápasov NHL urýchľuje opotrebovanie predovšetkým kľúčových hráčov, ktorí sú maximálne vyťažení vo vypätých situáciách. Legendárny Peter Šťastný: „V posledných rokoch kariéry som vopred vedel, na ktorom mieste ma bude bolieť rameno v januári, koleno vo februári a chrbát v marci. Dôležité bolo predchádzať zhoršeniu stavu kompenzačnými cvičeniami a poctivým strečingom.“
Superhviezda Pittsburghu Jaromír Jágr je známy problémami so slabinami, kapitán Slovana Zdeno Cíger má zasa trvalé bolesti chrbta spôsobené poldruha centimetrovým posunutím lopatky.
Ani hokeju sa nevyhla kategória „moderných“ zranení šliach a kĺbov. V dôsledku povolenej doplnkovej výživy (od vitamínov, cez proteíny po preparáty zvyšujúce regeneračnú kapacitu) s cieľmi zvýšiť výkonnosť svalov nadobúda svalové tkanivo postupne enormnú expanzívnu silu, ktorej neodolá oporný systém, a dochádza tak k istej samodeštrukcii.
VOJTECH JURKOVIČ
