Športové zranenia. Patria k športu tak, ako góly, body či sekundy. Žiaľ. Kým naši starí rodičia sa držali hesla V zdravom tele zdravý duch, dnešná generácia si ironicky vraví Športom k trvalej invalidite! Ľudstvo si v uplynulých desaťročiach uvedomilo, že aktívnym pohybom, aj rekreačným, má väčšiu šancu v boji proti rozmáhajúcim sa civilizačným chorobám. Vymýšľajú sa neustále nové druhy športov, takzvané adrenalínové i menej bláznivé. S pribúdaním športuchtivých ľudí a nárastom ich pohybových aktivít, ale rastie aj počet úrazov. Napríklad v USA sa len pri bicyklovaní stane ročne 700 smrteľných úrazov! Pre porovnanie, na TBC tam zomrie v tom istom čase 4500 ľudí.
Je evidentné, že za stúpajúcimi číslami v štatistikách úrazovosti pri športovaní je najčastejšie nerešpektovanie limitovaných možností zaťaženia srdcovo-cievneho, dýchacieho a pohybového systému (platí najmä pre rekreačných športovcov), nasleduje neúmerné zvyšovanie tréningovej záťaže u vrcholových športovcov, preceňovanie vlastných síl, neadekvátna honba za supervýkonmi, ktoré nezodpovedajú pripravenosti organizmu a neraz sa vyskytnú chyby v životospráve (alkohol, drogy) či doping. Zo športovca sa príliš často stáva pacient.
Zamerajme sa viac na vrcholový šport. Sú známe tragické osudy osobností, ktoré doplatili na zranenia či nadmernú záťaž. Spomeňme len jedného. Legendárny americký boxer Muhammad Ali, olympijský víťaz a niekoľkonásobný majster sveta, trpí na Parkinsonovu chorobu s poškodením mozgu. Je veľmi pravdepodobné, že spojitosť treba hľadať v jeho boxerskej kariére.
Vrcholoví športovci balancujú neraz na úzkej hrane, dávajú do hry svoje zdravie. Prekonávajú samých seba, ale cena za to je príliš vysoká. Musia veľa vydržať i vytrpieť, ťažká fyzická drina je ich každodenným chlebíčkom, spoločníkom pri zaspávaní je bolesť a totálna vyčerpanosť. Snaha maximálne priblížiť zaťaženie v tréningu pretekovým či zápasovým podmienkam spôsobuje zvyšovanie intenzity tréningu. Každodenné enormné dávky, u vrcholových často dvoj– i trojfázové, zákonite spejú k väčšiemu opotrebovaniu a únave. Je spôsobená vyčerpaním energetických zásob organizmu, dramatickým úbytkom vody a solí, a, naopak, nadmerným nazhromaždením splodín látkovej výmeny po fyzickej námahe. Únava spôsobuje poruchy nervovo-svalovej koordinácie, spomalenú schopnosť reakcie a neraz je jej sprievodným javom i skratové chovanie. A na rad prichádzajú zranenia.
Podľa štatistík je v športových hrách až 95 percent absencií na tréningoch a v zápasoch spôsobených úrazmi. Na každého hráča pripadá priemerne štyri až šesť zranení ročne! Dôsledkom je mimo iného pokles trénovanosti týchto jednotlivcov, ktorí sa len výnimočne dostanú v ďalšom priebehu sezóny na predchádzajúcu úroveň. Medzi hlavnými príčinami športových úrazov uvádza odborná literatúra nedostatočné rozcvičenie, nadmernú lokálnu únavu, nedostatočnú prípravu a častá je aj nehodovosť zapríčinená fyzickými zrážkami športovcov.
Inou kapitolou sú chronické zranenia. Ich príčinou sú najčastejšie nedoliečené zranenia, predčasný návrat na ihrisko a nesprávna či neraz žiadna rehabilitácia. Športová medicína uvádza aj ďalšie dôvody: opakované drobné zranenia, nepatrné poškodenie svalov, väzov a kĺbov, ktoré si športovci veľmi často ani nevšimnú. Pri ich nazhromaždení prechádzajú však obvykle do akútnych foriem. Výsledkom sú dnešní štyridsiatnici-päťdesiatnici, bývalí aktívni športovci, s degeneratívnymi zmenami pohybového aparátu.
PETER ŠEFRÁNEK
