
Zoe Jennyová. FOTO - REUTERS
Od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia sa v západnej Európe opäť hovorí o rozmachu mladej nemeckej literatúry. Kritici razantný nástup nových mien na literárnu scénu prirovnávajú k medzinárodnému úspechu slávnej generácie šesťdesiatych rokov, do ktorej patrili Günter Grass, Heinrich Böll či Siegfried Lenz.
No zatiaľ čo vtedy šlo prevažne o záležitosť mužov-spisovateľov, dnes stoja v Nemecku v popredí mladé ženy-autorky. Najznámejšie prozaičky Judith Hermannová, Zoe Jennyová či Tanja Dückersová, ktoré debutovali v druhej polovici uplynulého desaťročia. Píšu rozlične a nevytvorili nijakú jednotnú generačnú poetiku, no ich tvorbu predsa spája viacero spoločných znakov. Predovšetkým, napriek tomu, že sú ledva tridsaťročné, majú za sebou už tri aj viac kníh, ktoré velebia tak obrázkové ženské časopisy, ako aj akademická kritika. Ich poviedky a romány sú ľahko čitateľné, bez formálnych experimentov a neprispôsobujú sa ľahostajne masovému vkusu. Čitatelia v nemecky hovoriacich krajinách ocenili návrat k príbehovému rozprávaniu, ktoré je dnes v próze opäť priam globálnym trendom.
Paradoxne, na čele úspechu nových spisovateliek nestojí horlivý, vekovo blízky teoretik, ale „literárny pápež“ - osemdesiatročný Marcel Reich-Ranicki, najslávnejší nemecký literárny kritik a moderátor úspešnej televíznej relácie Literárne kvarteto. Stačilo, aby Reich-Ranicki vo svojom programe pochválil dovtedy úplne neznámu Judith Hermannovú a z jej debutovej zbierky poviedok Neskôr v letnom dome (ktorá vyšla aj v českom preklade) sa zakrátko predalo neuveriteľných štvrť milióna výtlačkov!
Fenomenálny čitateľský úspech dosiahla v roku 1997 hneď so svojou prvou knižkou Kvitnúca prašná izba aj prozaička Zoe Jennyová, ktorá sa narodila roku 1974 v Bazileji a vyrástla v Grécku. Jej debut kritici označili za oneskorenú nemeckú odpoveď na Salingerov román Kto chytá v žite a rozličné poroty ju zahrnuli cenami - okrem iných aj prestížnym štipendiom Ingeborg Bachmannovej. Jej najnovší, tretí román Rýchly život, ktorý vyšiel v renomovanom berlínskom vydavateľstve Aufbau, sa ihneď zaradil na popredné miesta v rebríčku bestsellerov.
Ide o prostý príbeh stredoškolákov zo súčasného Berlína, kde Christian a Ayse, novodobí Rómeo a Júlia, prežívajú lásku, ktorá sa zrodila dnes už priam neuveriteľne na prvý pohľad na tínedžerskom večierku. Aby to však nebolo banálne, Christian je chudobný Nemec a Ayse pochádza z bohatej arabskej prisťahovaleckej rodiny, ktorá sa nasťahuje akurát do vily, z ktorej famíliu jej milenca úrady vysťahovali. Jennyová viac-menej úspešne balansuje na hrane gýčovej romance červenej knižnice, pretože milostnú zápletku obohatila o fragmentárne, autentické opisy divokého víkendového života mladých Berlínčanov, tému rasizmu na nemeckých stredných školách a pridala aj žánrové postupy trileru. Pointou je nečakané šťastné zakončenie, ktoré je pre trocha temný príbeh vítaným odľahčením.
Žiaľ, už dávno sú preč časy, keď u nás bola aktuálna nemecká literatúra bežne dostupná v kvalitných prekladoch popredných germanistov. Hoci knihy nových, populárnych prozaičiek už vyšli vo väčšine svetových jazykov, na slovenské vydanie si zrejme ešte budeme musieť nejaký čas počkať. Ponúknuť ich tunajšiemu čitateľovi by rozhodne stálo za pokus. Prinajmenšom preto, že v našej mladej literatúre podobný trend už dlhšie zúfalo chýba.