Americkí výsadkári zaujali pozície v severnom Iraku. FOTO - REUTERS
vovať oblasť na príchod ťažkej techniky.
Vojenskí analytici tvrdia, že predpoklad, že tento front otvorili na to, aby spojenci zo severu útočili na Bagdad a zovreli Saddáma v kliešťoch, nie je celkom správny. Severný front nebude taký početný, ako sa predpokladalo. Navyše ťažké zbrane nevyhnutné na operáciu proti Bagdadu dorazia až v strede budúceho týždňa, pritom o Bagdad by sa malo začať bojovať už skôr.
Otvorenie severného frontu preto dávajú do súvislosti skôr so zámerom nepustiť do oblasti Turkov a stabilizovať územie obývané Kurdmi. To je hlavný cieľ operácie, útok na Bagdad je cieľ potenciálny.
V irackom Kurdistane Američania operujú už od začiatku vojny a nedá sa vylúčiť, že tam pôsobili aj pred ňou. Ich aktivity sa zameriavali na likvidáciu islamských militantov z hnutia Ansar al-Islam, ktoré je spojené s al-Káidou a výzvedným prenikaním na iracké územie. Oblasť severného Iraku už aj niekoľkokrát bombardovali. Cieľom boli islamisti aj pozície irackej armády pri mestách Mosul a Kirkúk.
Mnohé akcie Američania koordinovali aj vykonali s Kurdmi. Podľa niektorých zdrojov s nimi spolupracovala aj brigáda al-Badr, súčasť proiránskej Najvyššej rady irackej islamskej revolúcie. Ich podpora bude nevyhnutná aj naďalej. Znamená to, že po prvýkrát sa do boja otvorene zapoja aj domáce opozičné sily.
Pozorovatelia tvrdia, že po rozpačitom pokuse o šíitske povstanie v juhoirackej Basre, dostali spojenci ďalšiu šancu naplniť svoje pôvodné zámery. Tie rátali s významnou účasťou irackej opozície a predpokladali aj istú mieru spoluprácu s umiernenými veliteľmi irackej armády.
Kurdskí vodcovia však tvrdia, že časový sklz pri otváraní severného frontu spôsobený odmietaním Ankary povoliť Američanom prechod cez turecké územie, môže mať nepriaznivé dôsledky. Bagdad totiž obdobie hlucha, ktoré vzniklo, využil na presun časti elitných Republikánskych gárd na hranice s Kurdmi kontrolovanými oblasťami.
Po pokuse o povstanie v Basre sa Saddámov režim postaral aj o zastrašovanie obyvateľov severoirackých miest Mosul a Kirkúk. Infiltroval tam vraj svojich agentov v civilných odevoch a podľa spravodajských zdrojov prinútil odbojnejšie skupiny obyvateľstva mestá opustiť. Plán, podľa ktorého malo vypuknúť povstanie v Kirkúku, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenaplní.
Iracká opozícia je všeobecne veľmi nespokojná s úlohou, ktorú jej vo vojne prisúdili Američania. Šéf Irackého národného kongresu Ahmad Šalábi, jeden z možných kandidátov na funkciu irackého prezidenta pre Daily Telegraph povedal, že za neúspešným povstaním v Basre je zlyhanie koordinácie medzi spojeneckou armádou a opozíciou vnútri mesta.
