Motorom amerického hospodárskeho rastu sú v čase vojny verejné výdavky. Zo štátnych zákaziek najviac profitujú napríklad Lockheed Martin, výrobca stíhačiek F-16 a striel Hillfire, Northrop Grumman so svojimi F-18 a B-2, ďalej zbrojovka Raytheon, producent známych Tomahawkov, či Boeing s helikoptérami Apache (na snímke). FOTO - TASR/EPA

V debatách o znižovaní daní v Spojených štátoch ľudia opomínajú podnety, ktoré americká ekonomika už dostala. Aj zvýšenie výdavkov na obranu a domácu bezpečnosť totiž podporuje hospodárstvo krajiny.

V jednej z ekonomických analýz sa píše, že zvýšenie výdavkov prinesie ekonomike rovnaký efekt ako redukcia daní v predošlých rokoch. Ekonóm James Glassman z J. P. Morgan Chase Securities tvrdí, že rozpočtová politika sa stala vysoko stimulujúcou a v kombinácii s menovou politikou zabezpečuje najúčinnejší druh podpory, ktorý ekonomika kedy dostala.

„Verejnosť a politici uznávajú, že daňový zákon z roku 2001 bol vhodne načasovaným rozpočtovým stimulom,“ hovorí Glassman. „Pravda je však trochu odlišná. Federálne výdavky sa v priebehu posledných rokov zvýšili o polovicu hodnoty daňových úľav. Polovica z tohtoročného rozpočtového boomu prichádza z nových federálnych výdavkov a nie zo zníženia daní,“ uzatvára Glassman.

Podľa amerického ministerstva obchodu sa polovica z ročného prírastku HDP pripisuje na vrub federálnym výdavkom. Z nich šli tri štvrtiny na obranu. Bushov návrh na nový rozpočet počíta so zvýšením výdavkov o 348 miliárd dolárov počas piatich rokov. Ak sa k tomu prirátajú 75-miliardové výdavky na vojnu v Iraku, ide o porovnateľnú sumu so 454-miliardovými daňovými úľavami.

Glassman medzi výdavkovými aktivitami spomína najmenej desať iniciatív schválených Kongresom. „Opatrenia prijaté v minulom roku, týkajúce sa obchodu, pomoci farmám, poistenia proti nebezpečenstvu terorizmu a poistenia proti nezamestnanosti znamenajú vyššie výdavky,“ píše Glassman.

Výdavky v rozpočte znamenali podľa neho stimuly v hodnote štyroch percent HDP. Ekonómovia vo všeobecnosti pokladajú jednopercentnú zmenu HDP za to, čo môže mať merateľný vplyv na ekonomickú aktivitu.

Glassmanovi však oponuje ekonóm Charles L. Schultz z Brookings Institution, odhaduje výšku stimulu z týchto výdavkov pod percento HDP v tomto fiškálnom roku. „Nie je to veľa, ale ani toto číslo sa nesmie podceňovať,“ povedal Schulze.

Prezident Bush žiadal o zníženie daní o 726 miliárd dolárov, republikánmi kontrolovaný Senát schválil menšiu polovicu tejto sumy. Americký HDP dosiahol za minulý rok hodnotu 10 446 miliárd dolárov vytvorených tovarov a služieb. (jog)

Podľa Washington Post