Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenska bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté na našom území. Zahraničným daňovníkom je aj ten, ktorý bol na Slovensku aspoň 183 dní. Výnimku tvoria študujúci cudzinci alebo tí, ktorí navštívili krajinu za účelom liečebného pobytu.

Tí daňovníci zo zahraničia, ktorí majú povolenie na trvalý alebo dlhodobý pobyt, musia zo zákona priznať príjmy plynúce zo zdrojov na našom území a aj príjmy, ktoré prúdia zo zahraničia.

Podať daňové priznanie musí aj cudzinec, ktorý vlastní na Slovensku stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva svojich zamestnancov dlhšie ako stoosemdesiat dní. Výnimku tvoria úrady, napríklad zahraničné zastupiteľstvá.

Daňový úrad môže zahraničnému zamestnancovi povoliť úpravu základu dane. Podmienkou je, aby daňová správa cudzej krajiny, s ktorou má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane tejto závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy daňový úrad oznámi zahraničnému daňovníkovi písomne.

Základ dane stálej prevádzkarne daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých podmienok s bydliskom na našom území.

Na určenie základu možno použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach. (im)

Téma na zajtra: Ktoré príjmy zdaniť a ktoré nie