Iracká televízia a jej hrdina, ktorý vraj zostrelil puškou americký vrtuľník Apache. FOTO - REUTERS

Analytici sa zhodujú, že iracká televízia je jedným z najväčších prekvapení vojny. Nie to, čo púšťa, ale to, že ešte vôbec vysiela.

Spojenci začali už druhý týždeň útokov a televízia sa stala terčom náletov až teraz. V stredu ju prvýkrát bombardovali, i tak sa im ju ale nepodarilo vyradiť. Len na osem hodín prerušili vysielanie satelitného programu. Obyčajná štátna televízia naďalej tlačí Iračanom do hlavy, že Saddám ich bráni pred okupantami, že je to boj proti sionizmu a že Irak vyhráva.

Televízia o Saddámovom režime vytvára dojem, že sa ešte ani nezačal rúcať, že vojna sa poriadne nezačala. Zahraniční reportéri opisujú šokované tváre Bagdadčanov, ktorí netušia, že spojenci sú už takmer na dostrel od hlavného mesta.

Aj to je možno dôvodom, prečo Američanom nevyšli ich strategické predpovede: žiadne vnútorné povstania proti Saddámovi, žiadne húfy utečencov a najmä ani náznak, že by Iračania brali Američanov a Britov ako osloboditeľov.

V prvej vojne v zálive to Američania nenechali na náhodu. Televíziu vyradili ako jeden z vôbec prvých cieľov. Teraz váhajú. Dôvodov môže byť viac.

Novinárske organizácie i Amnesty International opakujú, že televízia nie je vojenským, ale civilným cieľom. Američania ale veľmi dobre vedia, že v čase vojny takmer neexistuje vojenskejší cieľ ako propagandistická stanica. Bagdad to napríklad potvrdil, keď ukázal amerických zajatcov. A hlavne - televízia je najlepším nástrojom na riadenie krajiny aj v čase vojny. Cez obrazovky sa dajú rozdávať povely a motivovať do ďalších bojov.

Skôr je pravdepodobné, že ju nebombardovali, lebo sa chcú vyhnúť civilným obetiam. Budova televízie je v centre tesne vedľa ministerstva informácií, kde Saddám drží zahraničných novinárov, čo zostali v meste.

Predstaviteľ amerických tajných služieb povedal denníku Los Angeles Times ďalší dôvod: spojenci si mysleli, že budú len dočasne rušiť jej vysielanie. Zachovali by si ju tak pre časy po konci vojny, Iračanom by ale ukázali, že Saddámov režim sa rúca.

Zatiaľ sa im nedarí ani táto taktika. Televízia vysiela ďalej, niekoľkohodinové prerušenie vysvetlila technickými problémami.

Podľa denníka The New York Times spojenci nechali televíziu vysielať, lebo si pravdepodobne boli istí rýchlym víťazstvom a chceli ju v momente, ako dobyjú Bagdad, použiť na konsolidáciu krajiny.

Analytici to ale nechápu. Dá sa pochopiť, že ju nebombardovali prvý a možno ešte druhý deň - aspoň sa dozvedeli, že Saddám stále asi žije, prečo ju ale nezrušili potom? Ich nerozhodnosť a taktické zámery totiž vyvolali v Iraku dojem, že Saddám je schopný sa brániť. Posolstvo spojencov, že jeho dni sú zrátané, tak vyzneli do stratena.