BRATISLAVA – V roku 2000 mala byť reforma verejnej správy kľúčovou reformou, na ktorú sa vláda zaviazala vo vládnom programe. Od nej sa mali odvíjať reformy zdravotníctva a školstva, bez nej nie je možné efektívne pokročiť v rozvoji zaostávajúcich regiónov.
Prvá etapa reformy verejnej správy sa má skončiť 1. januára 2002, keď majú začať fungovať krajské samosprávy. V polovici januára 2000 splnomocnenec vlády pre reformu Viktor Nižňanský odovzdal Koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy.
Najčastejší výsledok – mrhanie časom
Najprv sa koncepcia zdržala v pripomienkovacom konaní, neskôr prerokovanie materiálu v koaličnej rade načas zablokovala SDĽ, ktorá pokladala za dôležitejšie riešiť kauzu Košovan. O koncepcii rokovala nakoniec koaličná rada viackrát, ale ku konsenzu nedošlo vo všetkých bodoch. Predovšetkým SDĽ prezentovala výhrady spojené s odhadom finančných nákladov a úspor, s termínmi „odstrihnutia sa“ samospráv od štátneho rozpočtu, so symetrickosťou štátnej správy a samosprávy, s počtom regionálnych samospráv a takým prerozdelením kompetencií, ktoré by viedlo k zániku okresných úradov.
Vláda sa koncepciou zaoberala až v polovici apríla. Niektoré dôležité rozhodnutia nepadli a kabinet materiál schválil s variantmi. Neschopnosť dohodnúť sa potvrdil minister Peter Magvaši, ktorý v júni neúspešne navrhoval zmeniť programové vyhlásenie vlády v bodoch hovoriacich o reforme verejnej správy. Koncom júna po mnohých rokovaniach expertných skupín vláda schválila 12 vyšších územných celkov a harmonogram ďalších prác na reforme verejnej správy. Napriek tomu, že vláda schválila symetriu štátnej správy a samosprávy v koncepcii decentralizácie, SDĽ naďalej trvá na nižšom počte krajských úradov ako krajských samospráv.
V auguste zablokovala reformu verejnej správy SMK. Pod hrozbami odchodu z vlády a nehlasovania v parlamente za novelu ústavy SMK presadila ako hlavné body rokovaní koaličnej rady iné body vládneho programu. Okrem toho nastolila požiadavku takzvanej komárňanskej župy ako 13. územného celku. Napriek neskorším vyhláseniam svojich predstaviteľov, že nechcú zvyšovať už schválený počet regiónov, nedokázala SMK predložiť riešenie, v ktorom by existovala komárňanská župa a regiónov by bolo 12.
Reforma neprebehne v plnom rozsahu
Zablokovanie rokovaní o reforme verejnej správy definitívne znemožnilo, aby reforma verejnej správy prebehla v pôvodne plánovanom rozsahu. Začiatkom jesene vznikli pochybnosti, či sa v tomto volebnom období vôbec stihne základná časť reformy – zvolenie regionálnych samospráv. Koaliční politici naznačovali, že pred referendom nechcú rozhodovať o územnosprávnom členení Slovenska. Po referende však k výraznému posunu nedošlo.
V hodnotiacej správe Európska komisia upozornila, že reforma verejnej správy na Slovensku prebieha pomaly, čo môže pre hospodárstvo a integračné úsilie krajiny priniesť nepríjemné dôsledky.
Začiatkom decembra na medzirezortné pripomienkovacie konanie zaslali návrhy prvých dvoch zákonov súvisiacich s reformou – zákona o samospráve vyšších územných celkov a zákona o voľbách do orgánov samosprávy. Vláda by ich mala prerokovať v januári.
Po stretnutí premiéra Mikuláša Dzurindu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) odborníci na komunálnu politiku potvrdili, že o reforme v pôvodnom rozsahu sa neuvažuje. Dzurinda podľa viacerých účastníkov stretnutia povedal: „Ak sa zákony o samospráve a voľbách do samosprávy vyšších územných celkov nepredložia parlamentu do konca januára, reforma verejnej správy nebude.“ (kr)