Čínsky súd včera odsúdil za špionáž na desať rokov dvoch vysokoškolských učiteľov s trvalým pobytom v Spojených štátoch. Najprv sociologičku Gao Čan a potom Čchin Kuang-kuanga. Stalo sa tak tri dni pred návštevou amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella v Pekingu.
Komunistická Čína ukázala svaly aj povahu systému - na vynesenie prísneho trestu nad ženou, o prípade ktorej sa včera médiá dozvedeli o niečo viac než o jej kolegovi, súd potreboval len štyri hodiny. Stalo sa tak necelé dva týždne potom, ako Peking poctili možnosťou usporiadať letnú olympiádu 2008.
Sociologičku Gao Čan spolu s manželom a päťročným synom, ktorý je americkým občanom, zadržali v Číne vo februári na pekinskom letisku. Chlapca a jeho otca, Američana čínskeho pôvodu, prepustili na slobodu. Ženu však obvinili z „narušenia štátnej bezpečnosti“, k čomu sa údajne vo vyšetrovacej väzbe priznala. Gao údajne získavala tajné informácie pre zahraničné spravodajské služby.
Špiónománia na univerzitách
Americko-čínske vzťahy sa po nástupe Bushovej administratívy výrazne zhoršili. Nedávno v Číne po zrážke s čínskou stíhačkou nútene pristálo americké špionážne lietadlo. Práve po tejto afére v Číne zatkli piatich amerických akademikov a obvinili ich zo špionáže.
Prezident Bush tento mesiac telefonoval čínskemu partnerovi Ťiang Ce-minovi. Krátko potom bol jeden z nich, Li, odsúdený za špionáž pre Taiwan a súd rozhodol o jeho vyhostení. Zatiaľ je ale za mrežami. Vo vyšetrovacej väzbe sú aj ďalší traja Číňania s trvalým pobytom v USA, aj jeden americký štátny občan čínskeho pôvodu.
Na obmedzovanie ľudských práv amerických občanov, prípadne ľudí s trvalým pobytom v USA, sú Spojené štáty tradične veľmi citlivé. Oficiálny predstaviteľ blízky americkému ministrovi včera povedal, že Powell je odhodlaný v Číne prípad Gao otvoriť. Očakáva sa, že Peking ukáže dobrú vôľu a sociologička z Washingtonskej univerzity bude čoskoro na slobode. Požiadala totiž o prepustenie zo zdravotných dôvodov. Vláda väčšinou disidentom v takýchto prípadoch vyhovie a vyhostí ich z krajiny.
Ľudské práva, NMD
Bush Pekingu „nevonia“ aj z iných dôvodov. Čína je nekompromisným odporcom projektu protiraketovej obrany (NMD). Bude zaujímavé sledovať, či sa týždeň potom, ako v Janove Bush s ďalším odporcom NMD - ruským prezidentom Vladimirom Putinom - naznačil, že sa v širšom balíčku s NMD môžu dopracovať k dohode, aspoň trochu neuvoľní zamietavý postoj Číny. (Špiónománia podobná tej čínskej postihla po Bushovom nástupe aj rusko-americké vzťahy.)
„Na jednej strane si Čína potrebuje udržať svoju suverenitu. Na druhej strane však nepotrebuje vyvolávať zbytočné konflikty,“ vracia sa k prípadu Gao profesor medzinárodných vzťahov na pekinskej univerzite Žu Feng. Myslí si, že Gao prepustia v priebehu niekoľkých dní.
Amerika však čaká na zásadnejší posun v oblasti dodržiavania ľudských práv v Číne. „Vyriešenie jedného alebo dvoch známejších prípadov nestačí,“ vyjadril sa minister Powell.
(mch, reuters)
