Dobrá komunikácia je dôležitá, dvakrát viac počas púštnej búrky. Americký vojak na ceste medzi Nadžafom a Karbalou. FOTO - REUTERS
V čom sa vojna v Iraku podobá na 2. svetovú a v čom nie, ako bojujú Američania a ako IračaniaPozemné bitky v Iraku v niečom pripomínajú druhú svetovú vojnu, ale dosť je aj rozdielov. Platí to hlavne o spojencoch a výzbroji. Bojové postupy irackej armády sú tradičnejšie.
Všeobecne platí, že dnes bojujú menšie počty ľudí na menšom území. Pri Stalingrade napríklad bojovali stotisícové masy, v Iraku sa stretávajú iba tisícky, maximálne desaťtisíce ľudí. Vďaka moderným zbraniam však môže znamenať každý človek väčšiu ničivú silu. S pomocou ručnej protitankovej strely napríklad s troškou šťastia vyradí aj najmodernejšie obrnené vozidlo.
Američania stavili na rýchly postup ľahkých mechanizovaných jednotiek. Až keď narazili na vážnejší odpor, povolávali do bojov stále početnejšie a silnejšie vyzbrojené jednotky, ktoré pôvodné konflikty premenili na ozajstnú bitku.
Do čela útoku sa stavajú ťažké tanky Abrams, ktoré prerážajú opevnené pozície Iračanov. Ešte pred nimi môžu ísť ženisti. Upravujú terén pre techniku a stavajú mosty cez rieky a kanály. Za tankami postupujú slabšie obrnené vozidlá a pešiaci, ktorí zároveň zaisťujú boky tankov a chránia ich pred prepadmi zo zálohy.
Spojenci sa opierajú o výzvedné informácie zo satelitov, lietadiel alebo špeciálnych jednotiek. Platí však, že čím je protivník rozdrobenejší a pohyblivejší, tým je ho ťažšie zachytiť.
Do pozemných bojov sa viac ako v minulosti zapájajú lietadlá a útočné helikoptéry. Spolu s ďalekonosným delostrelectvom a raketometmi s predstihom ničia veliteľské a komunikačné uzly, prístupové cesty, sklady munície a zbraní, postavenia protivníka a jeho ťažké zbrane, čo má vážny dopad na jeho psychiku.
Zároveň však vrtuľníky môžu príležitostne využívať, ak spojenci niekde narazia na tuhší odpor. Pešiaci zadajú polohu protivníka letectvu a delostrelectvu, ktoré sa ho pokúsi zničiť.
Spojenci sa naviac snažia maximálne vyhnúť stratám vlastných vojakov i irackého civilného obyvateľstva. Tým pádom nemôžu na zlomenie irackej obrany použiť kobercové bombardovanie a postupujú preto pomalšie. Neustále sa zakopávajú a čakajú, kým sa situácia pred nimi trochu vyjasní.
Je zaujímavé, že doteraz v správach nebola ani zmienka o irackom letectve. Buď ho schovávajú na inú príležitosť, alebo Iračania odhadli, že by sa vzhľadom na vzdušnú prevahu spojencov jeho nasadenie rovnalo samovražde.
Vzorom z minulosti sa boj približuje úmerne tomu, ako rastie nepriehľadnosť terénu a ako sa skracuje vzdialenosť medzi bojujúcimi stranami. Nastupujú menšie úderné jednotky pechoty, ktoré po jednom ničia miesta odporu odkázané často na vlastné sily.
Pri bojoch o jediný dom či ulicu sa technologická výhoda stráca a môže ju vyvážiť lepšia znalosť terénu. Aj tu by však mohli spojencom pomáhať prístroje na nočné videnie a komunikáciu, ktoré umožňujú odhaliť protivníka.
