Daňovník má aj také výdavky, ktoré si do daňového priznania zahrnúť nemôže. Zákon ich daňovo neuznáva, pretože ich podnikateľ alebo zamestnanec nevynakladal na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmu, hoci si ich v predchádzajúcom zdaňovacom období účtoval.

Nedaňové sú aj výdavky vyplatené na dosiahnutie príjmov, ktoré sú oslobodené od dane, alebo tie, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú. Platca dane si nemôže znížiť príjmy o súkromné výdavky a ani o tie, ktoré zaplatil za ochranu svojho majetku, s ktorým nepodniká. Odpočet výdavkov mu nezvýšia výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku. Zaradiť do daňového priznania nemôže ani výdavky, ktoré súvisia s majetkom vyradeným z odpisovania.

Medzi daňovo neuznateľné výdavky patria aj niektoré dane. Sú nimi daň z dedičstva, darovania a daň z príjmov fyzických a právnických osôb. Daňových výdavkov je okrem zákonných výnimiek v paragrafe dvadsaťštyri, vylúčená je aj daň z pridanej hodnoty.

Nárok na zníženie príjmov stráca daňovník podľa paragrafu dvadsaťpäť aj v prípade niektorých finančných výdavkov. Z daňového priznania sa vylučujú platené úroky z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov. Do pôžičiek sa však nezahŕňajú úvery, ktoré boli súčasťou ceny získaného majetku na podnikanie.

Medzi ďalšie finančné nedaňové výdavky patrí aj nákup vlastných akcií. Daňovník ich však musel kúpiť za vyššiu cenu, ako bola ich nominálna hodnota.

Uplatnenie nároku na daňový výdavok sa nevzťahuje na zvýšenie základného imania, vyplácanie podielov na zisku, nákup podielov v obchodnej spoločnosti alebo odmeny členov štatutárnych orgánov.

Nedaňovo uznateľné sú aj manká a škody, ktoré sú vyššie ako náhrady za ne prijaté. Výnimkou je napríklad strata v maloobchode, ktorá sa však nesmie týkať hmotného majetku.

V neposlednom rade si daňovník nemôže odpočítať z príjmov ani nákup televízora alebo rozhlasového prijímača. (im)

Téma na zajtra: Zahraničný platca dane