BRATISLAVA - Od budúceho roku by ľuďom malo slúžiť menej väčších súdov. Návrh ministerstva spravodlivosti počíta s tým, že zostane šesť vyšších súdov, ktoré budú plniť úlohu doterajších osem krajských súdov. Namiesto dnešných 55 okresných súdov zostane 25 veľkých obvodných súdov, pod ktoré bude spadať 17 pobočiek, a 13 súdov zrušia.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic tvrdí, že zmena prispeje k zrýchleniu súdneho konania. „Je to návrh, ktorý nie je populárny v justícii ani vo vláde, ani v parlamente, napriek tomu som presvedčený, že bude prijatý.“
O rušení súdov sa hovorilo už v minulom volebnom období, návrh ministra Jána Čarnogurského, radikálnejší ako ten dnešný, ale nenašiel v koalícii politickú podporu.
Rušiť sa majú súdy s veľmi malým počtom sudcov, ktorí potom nemajú možnosť sa špecializovať, alebo súdy s nízkou výkonnosťou. Krajské súdy chce dnes ministerstvo zrušiť v Trnave a Trenčíne. Pôvodne ministerstvo počítalo s výraznejším znížením počtu súdov, a Lipšic priznal, že pri príprave návrhu čelil mnohým pokusom o lobing regionálnych záujmových skupín. Vylúčil však, že mali na konečný výsledok vplyv.
„Zasahujeme do efektívnosti hospodárskej správy súdov,“ tvrdí Jana Dubovcová z ministerstva. Hospodárska správa bude po novom fungovať iba pri obvodných súdoch, ktoré ju budú vykonávať aj pre svoje pobočky. „Získame určité personálne aj finančné úspory,“ hovorí Dubovcová. Upozorňuje však, že hlavným cieľom bola úspora ľudských zdrojov.
Zmenšiť sa má aj počet predsedov a podpredsedov súdov. Budú ich mať všetky vyššie a obvodné súdy, pobočky budú riadiť predsedovia obvodných súdov cez svojich podpredsedov. Uvoľní sa tak 31 sudcov, ktorí doteraz museli organizovať hlavne chod súdu.
O zrušení konkrétnych súdov sa nerozhodovalo podľa ich „geografickej dostupnosti“, ale podľa kvality rozhodovania, vyhlásil Lipšic. Verí, že rýchle a kvalitné súdne konanie zabezpečia veľké prvostupňové súdy, ktoré zvládnu nával agendy a umožnia sudcom, aby sa špecializovali na konkrétne odvetvie práva.
Sudcovia, ktorí prídu o prácu na pôvodných miestach, dostanú ponuku súdiť na inom súde v svojom kraji. Platy sudcov zo zrušených krajských súdov by mali zostať rovnaké. Uvoľnené budovy ministerstvo nechce prenajímať či predať, naďalej ich má využívať justícia.
Zmena organizácie súdov je prípravou na zmenu ich právomocí. Obvodné súdy budú prvostupňovými takmer vo všetkých prípadoch, vyššie súdy budú odvolacie. Najvyšší súd bude rozhodovať už iba o mimoriadnych dovolaniach a zjednocovaní súdnych rozhodnutí.
Predsedovia súdov rušenie odsudzujú
Zámer ministerstva spravodlivosti zrušiť niektoré súdy, sa sudcom, ktorých sa to týka, nepáči. Kritizujú, že ministerstvo nebralo ohľad na negatívne stanoviská odborných komisií na regionálnej úrovni.
„Vznikne veľké vákuum,“ tvrdí Jozef Kutiš, predseda Krajského súdu v Trenčíne, ktorý sa má rušiť. „Ťažko za tým hľadať niečo racionálne.“ Po rušení súdov nezostane medzi Trnavou a Trenčínom ani jeden okresný súd. „To nie je len 15 kilometrov, ako hovorili.“
Ku kritike sa pripojil aj Anton Jaček z Krajského súdu v Trnave, ktorý sa má tiež rušiť. Argumentuje najmä príchodom automobilky Peugeot-Citroen. „Predpokladá sa nárast pracovných a odborných sporov. So zvýšenou migráciou obyvateľstva môže vzrásť aj kriminalita,“ varuje.
Na Krajskom súde v Trnave pracuje 30 sudcov. Len 12 z nich by bolo podľa Jačeka ochotných prejsť na Krajský súd do Nitry, kam by prešla všetka agenda. „Tu trvá odvolacie konanie štyri mesiace, v Nitre možno bude trvať rok,“ hovorí Jaček. Sám do Nitry nechce ísť. Upozorňuje, že problém sa netýka iba sudcov, ale aj administratívnych pracovníkov. V Trnave ich je približne 80. „Sú to vysokokvalifikovaní ľudia, do ktorých štát investoval veľa peňazí.“ Napriek všetkému zatiaľ nevie o tom, že by sudcovia premýšľali nad odchodom zo súdnictva. „Všetci veria v zdravý rozum, že v takejto podobe to nemôže prejsť,“ povedal.
Ministerstvo trvá na svojom. „Trenčín a Trnava podľa nášho názoru nemajú opodstatnenie na svoje ďalšie fungovanie,“ vyhlásila Jana Dubovcová z ministerstva.
(rp)
