Pracovať ako iracký diplomat v niektorej západnej krajine znamená v podstate viesť posledných dvanásť rokov veľmi osamelý život - najmä potom, čo sa Irak dostal po prvej prehranej vojne v Perzskom zálive do medzinárodnej izolácie, píše agentúra Reuters o osude Farísa Šúkera, ktorý slúži ako chargé d‘affaires na irackej misii v Ríme.
Keď talianske úrady v nedeľu vypovedali z krajiny štyroch pracovníkov irackej záujmovej sekcie pri sudánskom veľvyslanectve v Ríme, Šúker prišiel o polovicu svojich zamestnancov. Odchodu pracovníkov predchádzala žiadosť Washingtonu niektorým európskym krajinám, aby zo svojho územia vypovedali irackých diplomatov, pretože podľa Spojených štátov vykonávajú špionáž. Ministerstvo zahraničia USA zdôraznilo, že irackí diplomati znamenajú nebezpečenstvo pre americký personál, nech sú kdekoľvek.
„Teraz musíme rovnakú prácu zastať len s piatimi ľuďmi,“ konštatuje diplomat pri rozhovore, ktorý sa odohráva v miestnosti vyzdobenej obrovskou irackou vlajkou a čiernobielym portrétom usmievajúceho sa irackého prezidenta Saddáma Husajna. Obrázok vyzerá, akoby mal už najmenej desať rokov. Zo stien sa odlupujú papierové tapety, koberce sú ošúchané a 49-ročný Šúker teraz musí úplne sám pečiatkovať cestovné doklady a dokonca si i sám písať na stroji niektoré listy, čo bolo predtým povinnosťou úplne iných ľudí. „Keď dostanem pozvanie na recepciu, musím ísť vlastným autom a nenájdem miesto na parkovanie. Človek naráža na celý rad nepríjemností,“ hovorí.
Terajšia talianska pravicová vláda, ktorá je silno proamerická, na požiadavku Washingtonu pristúpila napriek silnej ľavicovej opozícii. Ale Šúker tvrdí, že je lojálnym civilným úradníkom a žiadnu hrozbu pre nikoho neznamená. Stavia sa pritom na obranu muža, ktorého Američania chcú živého či mŕtveho.
„Saddám žiadnou hrozbou nie je. Čakám, že ma čoskoro tiež vypovedia. Je to na nich, ale nám to radosť nerobí. Takéto veci by sa teraz nemali stávať. My chceme mať s Talianskom dobre vzťahy,“ ubezpečuje.
Pripúšťa, že si už preventívne zbalil niektoré svoje veci a deťom povedal, že musia byť psychicky pripravené rýchle opustiť krajinu, keby prišiel nejaký telefonát. „Moji bratia, moji príbuzní, všetci tam bojujú proti tejto agresii,“ hovorí pokojne. „Osud mojej rodiny je spätý s Irakom. Je to naša vlasť. Možno prídem o svoje zamestnanie, to je v poriadku. Ale z návratu domov strach nemám,“ hovorí. (čtk)
