V utečeneckých táboroch v Jordánsku, ale aj na palestínskych územiach, v Pakistane, Egypte či Jemene sa stal v posledných dňoch Saddám Husajn hrdinom. FOTO - REUTERS
Irak vyhrá!
Muhammad je jedným z niekoľkých stoviek cudzincov, prevažne z afrických krajín, ktorí utiekli z Iraku po začiatku útoku. Každému, kto je ochotný počúvať, nadšene hovorí o irackom vodcovi.
Až teraz si vraj uvedomil, aký je to veľký muž. Pre neho, viacerých Jordánčanov a obyvateľov ďalších arabských krajín sa Saddám Husajn stal symbolom odporu voči Spojeným štátom, a teda hrdinom, lebo mnohí považujú Američanov za pôvodcov problémov tejto časti sveta.
„Určite má chyby, nejeden ho nemal rád, ale to už je teraz jedno,“ hovorí 23-ročný Muhammad, ktorého do bezpečia kategoricky posielali rodičia v Sudáne. „Nechcelo sa mi odchádzať. Irak vyhrá!“
Jeho spolužiaci prikyvujú a potom naraz začnú skandovať a rozhadzovať rukami. Päť Sudáncov v tábore uprostred jordánsko-irackej púšte, v stanovom mestečku na konci sveta, nadšene kričí: „Irak vyhrá, vyhrá, vyhrá!“
Majú v sebe to isté, čo irackí vodiči kamiónov prechádzajúci cez hraničný prechod do Jordánska: rozhorčenie.
Za hrdosť, za krajinu
Pre znalcov pomerov nie je ťažké vysvetliť Saddámovu popularitu a úctu, ktorú mu zrazu mnohí preukazujú. „Iračania nebojujú za Saddáma, nedá sa povedať, že by ho práve milovali. Teraz bojujú za svoju hrdosť, za svoju krajinu,“ hovorí jordánsky obchodník s bohatými skúsenosťami z oblasti. „Stavajú sa zaňho, lebo im pripadá neuveriteľné, že sa Američania do niečoho takého pustili.“ To však nutne neznamená, zdôrazňuje, že naňho po porážke rýchlo zabudnú.
Muhammad štvrtý rok študuje v Bagdade mikrobiológiu. Z mesta odišiel po niekoľkých dňoch útokov. Že sa začína vojna, si uvedomil až v momente, keď o pol šiestej nadránom počul prvé výbuchy.
„Ľudia si z toho veľa nerobia,“ dodáva jeho spolužiak Muhammad Babekr, študent chémie, a popíja z plastového hrnčeka čaj. „Keby mal prezident chemické zbrane, predsa by som to vedel!“ hovorí so smiechom a potom už vážne dodáva: „Naozaj si niekto myslí, že Irak je pre svet hrozbou?“
Aj Jordánčania, či si už myslia o Saddámovi čokoľvek, sú hlboko presvedčení, že niekoľko stoviek kilometrov odtiaľ vedie Západ imperiálnu vojnu, ktorej cieľom sú ropné polia Iraku. Argumentom o zbraniach hromadného ničenia či úvahám o tom, že odstrániť tyrana je žiaduce, sa len smejú.
Mám jeho meno
„Mám ho rád, dostal som po ňom meno,“ hovorí stručne a hrdo o irackom prezidentovi Saddám Abdulláh Al Masrí, asi 15-ročný Egypťan, ktorý sa so svojou rodinou vracia z Iraku domov. Tam bude o niekoľko dní, tábory sa potom pravdepodobne celkom vyľudnia.
Medzinárodné organizácie varovali, že vojna môže za hranice vyhnať státisíce ľudí, katastrofické scenáre sa však zatiaľ nevyplnili. Pre Washington a Londýn je to mimoriadne dobrá správa - exodus Iračanov by mohol proti nim postaviť ešte ďalšiu časť verejnej mienky.
„Vrátime sa skoro,“ hovorí Aymen Othman, sudánsky študent farmakológie. Keď sa ho opýtate, či Amerika môže prehrať, nadlhšie sa zamyslí. „Je dosť silná, asi vyhrá. Ale Saddám tiež vyhrá. Saddám predsa nikdy nemôže prehrať.“
PRE SME - JAN RYBÁŘ,
MF Dnes,
na jordánsko-iráckej hranici
