Nie je to prvýkrát, čo sa ocitlo hlavné mesto v takejto situácii. Naposledy to bolo počas druhej svetovej vojny. Vtedy Briti získali Bagdad pod svoju kontrolu z irackých rúk bez väčších problémov. V Bagdade sa dodnes s nevôľou spomína najmä na brutálny vpád Džingischánovho vnuka chána Hülagüa v roku 1258. Mesto aj krajinu čakali storočia úpadku. Aj preto Husajn teraz prirovnal Georgea Busha k novodobému Mongolovi. „Zmobilizovali sme všetky kapacity - armádu, národ aj vládu. Obyvatelia Bagdadu aj jeho vedenie sú odhodlaní prinútiť Mongolov našej doby spáchať samovraždu pri jeho bránach,“ povedal Husajn.
Britský historik Antony Beevor porovnal Bagdad s najväčšou bitkou druhej svetovej vojny - obliehaním Stalingradu. Predpoveď? Nový „Bagdadograd“ sa nedá očakávať a bitka by nemala trvať dlhé mesiace.
„Saddám je posadnutý Stalinom. Bol by rád, keby sa Bagdad stal Stalingradom na Tigrise,“ hovorí Beevor. „Iracká armáda však rozhodne nie je Červená armáda. Jeden ruský dôstojník, ktorý Iračanov cvičil, mi hovoril, že nemajú predstavivosť. Všetko, čo budú môcť urobiť, bude obrana vopred vybudovaných postavení, čo bude nahrávať koaličným silám.“
Obavy z bitky o Bagdad má americký vojenský analytik Peter Singer, ktorý za prezidenta Billa Clintona pracoval v Pentagone. „To najhoršie len príde.“ Podľa neho Husajn nebude váhať s blížiacim sa pádom použiť chemické a biologické zbrane aj proti vlastnému obyvateľstvu.
Francúzsky vojenský poradca Jean-Louis Dufour upozorňuje, že šesťdňový boj v piesočných búrkach musel zanechať stopy na vojakoch aj výzbroji. Pred rozhodujúcou bitkou by preto padol vhod týždňový odpočinok, počas ktorého by sa dal do poriadku materiál i vojaci. A potom na Bagdad. (mch, čtk)
