Paríž 26. marca (TASR) Ľudia v južnom Iraku, ak nechcú zomrieť od smädu, musia požiť nepitnú vodu. Niektorí Iračania hovoria, že sú vojaci, aby sa dostali do zajatia a mohli sa najesť a napiť zo zásob britsko-amerických vojenských síl. V južnom Iraku sa humanitárna situácia rýchle zhoršuje, konštatuje v dnešnom čísle francúzsky denník Libération.
Dráma sa deje prakticky za "zatvorenými dverami". Prípady cholery a dyzentérie by mohli prepuknúť vo veľkom rozsahu a pre iracké obyvateľstvo ostávajú zásoby potravín na šesť až sedem týždňov.
Pracovníci mimovládnych organizácií, ktoré ostali v Iraku aj po začatí vojny, sú sústredení najmä v Bagdade. Vojnový stav im prakticky neumožňuje pohyb vo vnútri irackého územia, na Londýnom a Washingtonom sľúbenú humanitárnu pomoc sa čaká.
Americko-britské spojenecké sily sa obávajú narastajúcich nepriateľských reakcií obyvateľstva, ktoré prakticky nič nemá.
Predstavitelia združenia Care pripomenuli, že už v prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991 bola úmrtnosť obyvateľstva v dôsledku škôd na čistiacich staniciach a zničenom elektrickom vedení väčšia ako v samotných bojových akciách.
Len 10 percent čistiacich staníc má samostatné generátory, preto škody na elektrickom vedení môžu zapríčiniť epidémie cholery a dyzentérie, zdôraznil Libération. Táto hrozba niekoľko dní visí nad druhým najväčším irackým mestom Basra. Už v prvých dňoch vojny boli zničené stĺpy elektrického vedenia a najväčšia prečerpávacia stanica prestala fungovať. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) takmer 100.000 detí do päť rokov je teraz vo veľkom ohrození zdravia a života.
Aj v Bagdade je krízová humanitárna situácia. Pracovníci Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) už poskytli 250 kubíkov pitnej vody v najchudobnejších štvrtiach mesta. Dodávky vody dostali aj nemocnice. Tie sú už preplnené nielen zranenými po bombardovaní, ale prichádzajú do nich aj chronickí pacienti s cukrovkou, srdcovo-cievnymi chorobami, na dialýzu a podobne.
