Irak delí už len pár hodín od úderu USA a spojencov. Šanca na pokojné riešenie však ešte stále existuje – hoci Saddám Husajn už trikrát povedal nie. Ak by predsa len opustil Irak a prijal azyl v niektorej z krajín, ktoré mu ho ponúkli aj s doživotnou imunitou, vojna nebude. Nikto nezomrie, ani bomba na Bagdad nespadne. Môže si na cestu pribaliť aj nakradnuté miliardy a celý hárem.
Vojna či mier – voľba je ešte vždy na strane Saddáma a nie George Busha. Podozrenia, že Bushovi beží o ropu neobstoja už len kvôli tomuto. Každý normálny vládca by predsa v Saddámovej situácii uprednostnil bezpečnosť a zdravie obyvateľstva.
Čo bráni Saddámovi zdúchnuť? Sám najlepšie vie, že jeho moc je krajne nelegitímna. Irak nie je nejaká „soft“ diktatúra, Irak je despocia a bitúnok. Otázka však nepatrí diktátorovi, ale demokratickým odporcom akcie: Ak je Bushovo ultimátum v nesúlade s medzinárodným právom, sú s týmto právom azda väčšmi v súlade pomery v Iraku? Ako môže byť táto vojna vôbec nesprávna? Bol Slobodan Miloševič väčší mäsiar ako Husajn? Je kategóriou hodnou rešpektu štátna suverenita totalitného režimu?
Isteže, môže byť podozrivé, ako sa Bush veľmi ponáhľa a že o nutnosti zákroku rozhodol dávno vopred. A že koná presne v duchu preventívnej obrany, ktorej prijateľnosť s nikým nekonzultoval. Pre USA je Bezpečnostná rada iba fasáda, do ktorej by elegantne zarámovali novú doktrínu a vyhli sa tak súboju s verejnou mienkou – aj to sa v posledných týždňoch vyjavilo.
Iba nie je jasné, prečo to prekáža. Náklady na 150-tisíc vojakov a techniku v regióne znášajú americkí daňoví poplatníci. Nie francúzski, nie nemeckí, ani OSN. Tá vydáva rezolúcie, ktorých plnenie potom nevie vymáhať. Kde by boli skvelé – podľa Francúzov – výsledky inšpektorov, nebyť obrovskej koncentrácie spojeneckej vojenskej sily? To dokážu len USA – od nich sa však chce, aby sa radili s inými štátmi, ktoré majú evidentne odlišné globálne preferencie.
O pár dní bude možno na svete o autokraciu menej. Vojenský zákrok prinesie Iraku slobodu. Predovšetkým však akcia vnesie nový pohľad na konštrukciu svetovej bezpečnosti. OSN, ale aj NATO a Európska únia, hrajú v novej štruktúre dosť marginálnu rolu…
