Miera populizmu a falše, ktorou je schopný Smer a jeho predseda Robert Fico obohacovať našu politickú scénu, je nevyčerpateľná. Jeho politika je schopná vo svojom opozičnom princípe ísť snáď proti hocičomu. Dokonca aj rozumným riešeniam a nápadom, ak náhodou nevyšli práve z dielne tohto najobľúbenejšieho slovenského politika. Fico je schopný nadbiehať vášňam obyvateľstva aj vtedy, ak by boli tieto vášne pomýlené a škodlivé.
V predvečer vojnového konfliktu v Iraku prichádza predseda Smeru s požiadavkou, aby bola slovenská humanitárna jednotka v Kuvajte stiahnutá naspäť domov. Ficove argumenty o tom, že neexistuje žiadny mandát žiadnej významnej medzinárodnej organizácie, ktorá by umožňovala takýto postup v Iraku, sú slabé. Okrem toho, že je zatiaľ nejasné, aký postup v Iraku mal šéf Smeru na mysli, zabúda, že aj keby sa rozpútal medzinárodný konflikt, slovenská jednotka v ňom môže pokojne napĺňať svoju humanitárnu úlohu. Nik totiž nehovorí o tom, že naši budú bojovať, ale len o tom, že si budú plniť svoju pôvodnú úlohu, ktorú im prisúdil parlament.
Je viac než jasné, že Fico tieto skutočnosti dobre pozná, ale je mu to v tejto chvíli úplne jedno. Vie, že je to hra na citlivú strunu domácich nálad, ktoré sú vo všeobecnosti protivojnové. A preto sa púšťa do jalovej právnicko-politickej prestrelky. Hrozbou zvolať mimoriadnu parlamentnú schôdzu a žiadať vládu, aby okamžite stiahla našich vojakov z Kuvajtu, sa snaží vytĺkať svoj zvyčajný politický kapitál.
Ak by Fico aj zabudol a žiada sa mu nové uznesenie parlamentu, stačí ak sa pozrie lepšie do toho už prijatého. Píše sa v ňom, že Národná rada súhlasí ,,s pôsobením jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia“…
Ficovi ide v prvom rade o vlastnú popularitu a nie o bezpečnosť sveta.
