V parlamente, ale aj v pohostinstvách sa vedú vášnivé debaty, kto je v tomto konflikte v práve. Či vôbec jestvuje spravodlivá vojna, a ak áno, aké podmienky musí spĺňať. Aká budúcnosť čaká OSN? Je vôbec potrebná taká organizácia, ktorá bude aj naďalej len schvaľovať rezolúcie a nečinne prihliadať na „bačovanie“ režimov, ktoré tyranizujú menšiny a vyvražďujú státisíce vlastných občanov a ohrozujú svojich susedov?
Nie je to tak dávno, keď si mnohí, a predovšetkým aktívni kresťania ako ideologickí nepriatelia predošlého režimu, vydýchli, keď sa u nás skončila diktatúra, hoci nevládla ani zďaleka tak brutálne, ako tá iracká, ktorá na vlastných občanov použila chemické zbrane hromadného ničenia. Pre mladú generáciu je len ťažko predstaviteľné, že aj u nás boli časy, keď napríklad stretnutie kresťanskej mládeže mimo cirkevných priestorov bol priestupok proti zákonu, stíhateľný a stíhaný. Keď samotné vlastnenie Biblie počas výkonu vojenskej služby znamenalo vystaviť sa šikanovaniu. Keď sa „pánbičkári“ nemohli dostať na vysokú školu a boli spoločensky diskriminovaní.
Keď sa nás problém násilia osobne netýka, tak sme zrazu všetci pacifisti. Nikto rozumný samozrejme nechce smrť nevinných civilistov. Ale niekedy je spoločnosť ako chorý organizmus s rakovinovým nádorom, ktorý potrebuje rýchly – hoci bolestivý – chirurgický zákrok, aby vôbec prežil.
Otázka znie: má niekto právo takúto operáciu na tele iného národa urobiť? Nedávna balkánska kríza nám hovorí, že zrejme áno. Ak by nebola, tak dodnes na Balkáne pokračuje genocída a na prezidentskom stolci sedí medzinárodne hľadaný zločinec. Obyčajne sa kladné stránky operácie ukážu až po jej uskutočnení.
Kresťania sa väčšinou identifikujú s pacifistami, pretože každý kresťan má byť šíriteľom pokoja. To je samozrejme pravda. Kresťan sa nemá odplácať zlým za zlé. Ale existuje vyššia inštancia ustanovená Bohom, ktorá má nielen právo, ale povinnosť robiť poriadok – je to vrchnosť, vláda. Apoštol Pavol hovorí, že „nie nadarmo nosí meč“. Bez represívnej zložky by bola každá vrchnosť proti zločinu bezmocná.
Spomínam si na jednu udalosť zo života patriarchu Abraháma. Boh mu vo videní oznámil svoje rozhodnutie, že ešte niekoľko generácií musí prísť, aby sa naplnila neprávosť národov žijúcich v Palestíne (ktoré boli modlári a okultisti, súčasťou ich bohoslužieb bola chrámová prostitúcia a obetovali vlastné deti), aby prišli späť jeho potomkovia a vykonali mečom Boží súd nad týmito národmi. Je pravda aj to, že keď neskôr začali modlárske praktiky Izraelčania, Boh po mnohých upozorneniach použil na oplátku Filištíncov, Asýrčanov a Babylončanov ako svoju metlu, aby potrestal ich bezbožnosť.
Pán Boh má svoje hodiny a svoj čas, keď vykonáva súd nad národmi prostriedkami, ktoré On sám uzná za vhodné. On je zvrchovaný Sudca, ktorý spravodlivo súdi. Často to robí rukami ľudí.
Čo dodať na záver? Hádam len povzbudenie pre kresťanov, aby sa modlili za vrchnosť – tak ako to od nich očakáva Sväté Písmo – aby jej Pán Boh dal potrebnú múdrosť v rozhodovaní.
V súčasnosti to však nie je len vrchnosť v Bratislave, za ktorú sa treba modliť, ale aj Štrasburgu, Bruseli, New Yorku a možno aj Washingtone.
Autor: ĽUBOMÍR VYHNÁNEK(Autor je riaditeľom kresťanskej rozhlasovej spoločnosti Trans World Radio-Slovakia)
