Na Ďalekom východe sa objavil nový „mor“. Viac ako sto ľudí ochorelo „morovým“ zápalom pľúc. Desať ľudí mu už podľahlo. Vyhlásil sa celosvetový poplach. Sledujú sa cesty ktorými sa infekcia šíri. Ľudia sa boja cestovať. V postihnutých krajinách nosia filtre na tvárach. Virológovia horúčkovito pracujú. A úspešne, už sa objavili správy, že vírus bol identifikovaný.
Druhé ohnisko skazy je na Blízkom východe, v Iraku. Ohnisko, v ktorom hrozí nebezpečie smrti v dôsledku chemických zbraní. Tisíce ľudí im tu už padlo za obeť. Stalo sa tak bez všeobecnej paniky, bez poplachu. Naopak, vyhlásenie poplachu sa v tomto prípade pokladá za agresiu. Za agresiu motivovanú snahou ovládnuť ropné polia v Iraku.
Na druhej strane sú kruhy, ktoré hlásajú mier. A skupiny, ktorým predstierať pacifizmus vyhovuje. Niektoré sú možno motivované vedomím, že čím dlhšie bude pri moci Husajn, tým dlhšie bude trvať ropné embargo a tým viac na rope zarobia „pacifisti“. Sú teda proti vojne. Aspoň proti vojne v Iraku.
Aj ja som proti vojne. Proti všetkým vojnám. Niekedy sa však nedá vojna vylúčiť, môžeme si iba vybrať, či budeme proti vojne chystanej, alebo proti tej, ktorá má chystanej vojne zabrániť.
Hodnotenie, vytváranie postoja komplikuje to, že chystanú vojnu nie je vidieť ako vojnu vyhlásenú. Ako sa ukázalo, vidieť ju málo, i keď má už tisíce obetí. Zatiaľ najmä kurdských obetí. Kurdské obete nám asi tak neprekážajú. No zostalo by pri Kurdoch?
Aj ja som zato, aby sa vojnám predchádzalo diplomaciou. Ale proti chystanej vojne sa nikdy nedajú použiť „všetky mierové prostriedky“. Čím dlhšie budeme používať diplomaciu, tým bude táto vojna dôkladnejšie prichystaná – a jej dôsledky teda môžu byť horšie.
Môžete povedať, že tisíce obetí 11. septembra nepadlo v tej istej vojne, v ktorej padlo tisíce Kurdov? A že vojna v Čečensku a Afganistane je iná?
Som proti vojne. A vítam všetky hlasy ktoré sú proti vojne. Ale nie tie, ktoré pod rúškom protestu proti vyhlásenej vojne podporujú vojny chystané.
Autor: IVAN TUREK(Autor je vedeckým pracovníkom)
