sme sa obeťami krízy samotnej Európskej únie,“ povedal štátny tajomník Ivan Korčok. Toto stanoviska vlastne hovorí, že keby únia mala v spornej veci jednotný názor, tak ho Slovensko podporí. Onedlho sa ukáže, či je to naozaj tak, lebo členské štáty únie dospeli v dvoch sporných veciach týkajúcich sa irackej krízy k spoločnému stanovisku.

Lídri únie sa zhodli, že musí byť zachovaná územná celistvosť povojnového Iraku, ale aj v tom, že po skončení vojenského konfliktu musí v krajine zohrať kľúčovú úlohu OSN. Tak, ako sa to stalo po konflikte v Kosove i v Afganistane. Summit Európskej únie potvrdil, že by sa tak malo stať aj v Iraku. Práve otázka, kto bude mať kľúčovú úlohu v povojnovom usporiadaní a obnove Iraku, sa však môže stať ďalšou spornou témou medzi Európou a Amerikou. V tomto prípade, na rozdiel od sporu, či bol ozbrojený zásah v Iraku nevyhnutný, má Európska únia schválené spoločné stanovisko. Priamo v Bruseli ho podporil poľský premiér Leszek Miller, ktorý vyhlásil, že Poľsko súhlasí so stanoviskom únie. Premiér Dzurinda v posummitovom výpočte priorít, ktoré vyplynuli pre Slovensko, spomenul rýchle odzbrojenie a obnovu Iraku, posilňovanie transatlantických vzťahov a zjednocovanie základných politík EÚ. Pretože medzi prioritami nespomenul kľúčovú úlohu OSN v povojnovom Iraku, tak sa ho na to bruselský spravodajca TASR výslovne opýtal. A dostal odpoveď, že „samozrejme OSN musí zohrávať naďalej a ešte významnejšiu úlohu hľadania spoločných medzinárodných a svetových východísk a tém“.

Ak sa chcel premiér vyjadriť tak, aby nebolo jasné, čo vlastne povedal, tak sa mu to podarilo. Jasnú odpoveď, či podporuje stanovisko únie, však bude musieť dať Slovensko najneskôr vtedy, keď sa s kľúčovou rolou OSN v povojnovom Iraku nestotožnia USA a ich partneri. Reprezentácia štátu ju dá sama za seba, lebo „obeťou krízy samotnej únie“ sa už stať nemôže.