Komentátor Peter Schutz už svojím politickým radikalizmom sotva môže niekoho prekvapiť, ale jeho príspevok do svetovej politiky uverejnený deň pred vojnou prekonal mnohé. „Demokratickým odporcom akcie“ položil niekoľko otázok, ktorými sa pokúsil obrať o legitimitu rozpaky, obavy i argumenty tých, ktorým sa zdali prípravy na vojnu mizerne, ba falošne zdôvodnené a ktorým sama predstava pästného práva v medzinárodnej politike nevonia.
Myšlienkové pochody, ktoré vyprodukovali jeho sériu otázok, možno do značnej miery istotne pripísať na vrub vzrušenia z očakávanej akcie; nie však celkom, lebo väčšinu už ich autor uplatnil v iných súvislostiach. Tá myšlienková matrica žiaľbohu takmer celá pozostáva z apriorného predpokladu, že pravda je to, čo si myslí Peter Schutz a že tá pravda je axiomatická. Všetci ju poznáme už zo základnej školy a netreba ju už dokazovať. „Ako môže byť táto vojna vôbec nesprávna,“ pýta sa napríklad. No ako, povedzte! No ako, keď ju vedú Američania, ktorí sú dobrí, proti Saddámovi, ktorý je zlý. No ako, keď Američania majú viac lietadiel!
S týmto a podobným sa naozaj škoda zaoberať. Priamočiary, plytký a aj preto značne asociálny radikalizmus spojený s propagandistickou devótnosťou („náklady… znášajú americkí daňoví poplatníci. Nie francúzski, nie nemeckí, nie OSN“) však v Schutzovom komentári vyúsťuje do veľmi nebezpečnej ideologickej konštrukcie, ktorá nám starším znie akosi povedomo. „Je kategóriou hodnou rešpektu štátna suverenita totalitného režimu?“
Odhliadnuc od zmätočnej formulácie otázky môžem ako jeden z oslovených „demokratických odporcov akcie“ za seba stručne odpovedať: Áno, aj suverenita takého štátu, v ktorom vládne totalitný politický režim, je hodná rešpektu. A možno by nám pán Schutz mohol niekedy podrobnejšie porozprávať, ktorá suverenita je podľa jeho meradiel hodna rešpektu a ktorá nie. Možno by pri štúdiu tejto otázky natrafil aj na jeden politický príbeh z rokov 1968 – 1969, známy pod slovníkovým heslom „Brežnevova doktrína“. To bola doktrína o tzv. nevyhnutnosti obmedzenia suverenity štátov „spoločne budujúcich socializmus“ a v bývalom (totalitnom) Československu sa dôsledne aplikovala dovtedy, kým sme sa pred dvanástimi rokmi nestriasli posledného sovietskeho vojaka. Možno by pri štúdiu tohto príbehu pochopil, aká obmedzená je suverenita jeho vlastných úsudkov a ideologických konštrukcií. I to, ako blízko môže mať poniektorý pravicový radikalizmus k boľševizmu toho najhrubšieho zrna.
Treba len veriť, že Peter Schutz je americkejší než sami Američania.
MILAN ŠÚTOVEC,
bývalý podpredseda
československého parlamentu
