Viedeň 26. marca (TASR) - Rakúsky denník Die Presse sprevádza vo vojne v Iraku jednu rodinu z Bagdadu. Päťdesiatnik Abú Inas je novinárom, špecialistom na kultúru, jeho manželka Umm pracuje ako sekretárka. Ich dve dcérky majú osem a desať rokov.
"V utorok vybuchlo v Bagdade poltucta veľkých bômb. Vypáčili sa nám dvere a okno v obývačke akoby odskočilo od steny. Ľudia však už nemajú taký strach, ako mali v prvých dňoch. Každý deň sa otvára čoraz viac obchodov, je vidno dokonca čerstvú zeleninu a ovocie."
Život v Bagdade akoby sa začal vracať do normálnych koľají, píše ďalej Die Presse. "Dokonca aj domový odpad zvážajú úplne pravidelne," hovorí Abú. Možno pozorovať čosi ako rutinu uprostred vojny. "Máme pocit, že vojna netrvá len niekoľko dní, ale minimálne rok. Dni sú nekonečne dlhé."
V irackej metropole sa začína praktizovať nová sociálna vymoženosť: kolektívne pitie čaju. Každý deň presne o štvrtej sa schádzajú najbližší susedia a vypijú si spoločne šálku osviežujúceho nápoja. "Aby sme neprišli o nervy, musíme sa rozprávať s inými ľuďmi."
Podľa Inasových slov boli ľudia v Bagdade spočiatku naladení priveľmi patrioticky. Všetci sa tešili, keď sa v irackej televízii objavili dva americké bojové vrtuľníky, ktoré museli núdzovo pristáť.
Aj Inasova manželka Umm potvrdzuje, že v Bagdade zavládol pokoj a ani deti sa už neboja tak ako počas prvých náletov. "Začali sme s domácim vyučovaním. Každý deň čítame arabské texty, alebo riešime úlohy z matematiky. Vo voľnom čase si dievčatá pozerajú väčšinou videá." Abú Inasovi sa podarilo ešte pred začiatkom vojny nakopírovať 40 filmov.
Veľa ľudí začalo opäť chodiť do práce. Susedom rodiny Inasových je univerzitný profesor. Každý deň o deviatej nasadne do auta a ide na fakultu. Aj keď tam momentálne študentov niet, jeho pracovisko sa hodí vynikajúco na debaty s ostatnými kolegami.
Najnovšie vojnové historky pozná v Bagdade vari každý, tvrdí Inas. Prvé letecké útoky v irackej metropole poškodili, alebo zničili štyri staré obytné domy a zranili tri osoby. Pod troskami jedného domu zostala pochovaná matka so štyrmi deťmi. Z domu od vedľa sa podarilo jeho obyvateľov zachrániť, stavba sa vzápätí zosunula k zemi. Aj taká je tvár vojny, dodáva v závere rakúsky denník.
