Šafa Husajnová z Bagdadu po návrate z nemocnice, kam odviedla svojho chorého syna, našla namiesto svojho domu len ruiny. Zničili ho americko-britské nálety.
Val Huntová nemôže spať, jesť, ani pracovať zo strachu o svojho 18-ročného syna Stpehena, ktorý je najmladším britským vojakom nasadeným v Iraku.
V 21. storočí, keď televízne stanice 24 hodín denne v priamom prenose prinášajú aktuálne zábery bojov, sa agónia vojny odráža v tvárach zúfalých matiek na oboch stranách konfliktu.
Vojna v Iraku sa odohráva pred svetovým publikom. Grafy o postupe vojsk sú hádam všade. Na oboch stranách rozprávajú politici i vojaci o svojich triumfoch a bagatelizujú neúspechy.
A zrazu konflikt získa bolestný osobný tón. Nočná mora Anecity Hudsonovej sa stala skutočnosťou: "Videla som svojho syna v televízii. Vyzeral taký vystrašený. Rozplakala som sa."
"Prosím, urobte niečo pre môjho syna. Nechcem, aby mu bola zima, nechcem, aby mal hlad. Zábery zajatého syna v televízii sú ako zlý sen," odkazuje americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi.
Šafa Husajnová má pocit absolútnej prázdnoty. Z jej domu sú len ruiny a všetok majetok, vrátane peňazí, potravín i nábytku pochovali trosky. "Vďaka Bohu, že môj manžel, deti aj ja sme vyviazli bez zranenia," konštatuje.
Val Huntová je od Bagdadu vzdialená tisícky kilometrov, ale má tiež veľký strach - o svojho syna: "Mám pocit, že sa už nikdy nevráti. Viem, že by som nemala na to myslieť, ale nemôžem si pomôcť. Naposledy som s ním hovorila pred týždňom a odvtedy nemôžem jesť, spať ani pracovať."
Aj Val sa rovnako ako milióny ľudí na celom svete nedokáže odtrhnúť od televíznej obrazovky. "Televízia beží od rána, od okamihu keď vstanem, až kým nejdem do postele," priznala sa v rozhovore pre londýnsky denník Daily Telegraph.
Vo vojne proti Iraku už prišlo o život 22 Britov. Zástavy na mnohých vojenských základniach po celej Británii sú stiahnuté na pol žrde a rodiny obetí konfliktu sa snažia slovami vyjadriť svoj šok a smútok.
Tridsaťtriročný seržant Steven Roberts sa stal prvou britskou obeťou konfliktu - zasiahla ho nepriateľská guľka, keď sa pokúšal utíšiť irackých civilistov. Jeho matka Marion si zvolila jednoduchý epitaf, ktorý zrejme nájde odozvu u všetkých matiek, ktorých synovia bojujú v Iraku: "Bol to ten najlepší a najperfektnejší syn. Vedel nás rozosmiať. Celej rodine i priateľom bude chýbať."
