Slovenským hádzanárom storočia sa stal Anton Frolo. Rodák z Ružomberka, ktorý obliekal dres Tatranu Prešov, Dukly Praha a VSŽ Košice. V drese Československa sa zúčastnil na štyroch majstrovstvách sveta, z každých sa domov vrátil s medailou. V rokoch 1958 a 1961 so striebornou, o tri roky neskôr s bronzovou a v roku 1967 z Nórska so zlatou.

Na šampionát v Nórsku, ako po slávnostnom vyhlásení v Michalovciach priznal, však takmer necestoval. „Funkcionári ma z neho chceli odpísať. Za čo? Nechcel som ísť do Bratislavy hrať zimný turnaj s krajským družstvom, lebo som sa práve vrátil zo šesťtýždňovej prípravy na MS s pražskou Duklou. Na elektrotechnickej škole, kde som učil, ma riaditeľ poprosil, aby som naň necestoval. Zúri epidémia chrípky, nemá kto učiť, vravel mi. Či by som sa raz nemohol vyhovoriť. Chcel som sa v škole zavďačiť, veď mi dovtedy stále vychádzali v ústrety. Požiadal som teda trénera Laca Šestáka, nech ma uvoľní. Sľúbil, že to vybaví, no ráno ma direktor vítal s Prešovskými novinami, kde bolo napísané, že mi v oddiele zastavujú činnosť. Článok som poslal do Prahy s tým, že Nórsko sa nekoná, keďže mám zastavenú činnosť. Našťastie sa tam všetko urovnalo a do Nórska som cestoval,“ spomínal Anton Frolo, ktorý však po MS už dres Prešova neobliekol.

Za najťažší zápas MS 1967 označil semifinálový s Rumunmi. „Už si mysleli, že sú majstrami sveta. Vyhrávali nad nami 5:0, ich najlepší hráč Gruia začal chodiť ako nafúkaná bábika v domnení, že je koniec. Nasadili sme na neho osobku a postupne sťahovali, až sme napokon zápas otočili. Oni tomu nemohli uveriť. Vo finále sme potom mali Dánov, a keďže Švédi, ich najväčší rivali, nechceli, aby to Dáni vyhrali, tak sa finále pískalo maximálne objektívne. A to nám pomohlo. Dvaja sa bili, tretí vyhral.“

Druhým vrcholom Frolovej kariéry bolo finále EPM v roku 1957, v ktorom pivot pražskej Dukly pomohol klubu k víťazstvu nad švédskym Örebröm 21:13. „Posledných 15 minút som hral s natrhnutým lýtkovým svalom. Skončil sa zápas, noha sa mi podlomila a odniesli ma z ihriska. Tri týždne som sa potom liečil, ale stálo to za to. Prvé víťazstvo Dukly v EPM, zážitok na celý život. Kiežby si to mohli užiť aj súčasní hráči. Na to však musia byť ochotní urobiť pre úspech všetko. Inak to nejde,“ myslí si A. Frolo, dnes učiteľ Gymnázia na Trebišovskej ulici v Košiciach.