Ole Einar Björndalen a Martina Glagowová s trofejami za víťazstvo v celkovom hodnotení SP na MS v Chanty-Mansijsku. FOTO - TASR/EPA
Nórsky biatlonista vyhral SP po druhý raz, nemecká policajtka si triumf vychutnáva premiérovoMajstrovstvami sveta v Chanty-Mansijsku vyvrcholil v uplynulých dňoch aj biatlonový Svetový pohár. Krištáľové glóbusy celkových víťazov si v rukách poťažkali Nór Ole Einar Björndalen a Nemka Martina Glagowová.
Björndalen po piatich rokoch
Rodák z dedinky Simostranda, ktorá má len 300 obyvateľov, vystriedal na tróne suveréna posledných troch ročníkov SP Francúza Raphaela Poiréeho. Björndalen je skvelý bežec, čo dokumentoval aj dvoma druhými miestami v SP v klasickom lyžovaní (voľnou technikou).
Len v detstve to u neho vyhrával čistý beh. „V jedenástich rokoch som spoznal biatlon a bolo rozhodnuté. So streľbou je to oveľa väčšia zábava,“ vysvetlil 29-ročný Ole Einar dôvod svojho prestupu. Ostatných biatlonistov tým odsunul do roly štatistov. Vlani v Salt Lake City bol kráľom olympiády, keď si z tratí v Utahu priviezol domov štyri zlaté medaily.
Ani totálna nadvláda pod piatimi kruhmi ho o motiváciu pre ďalšiu sezónu SP neobrala. Vyhral v nej 11 pretekov (za víťazstvo sa udeľuje 50) a získal 737 bodov, o 107 viac než druhý Bielorus Dračev. Svet sa neprestáva čudovať, ako to, že je stále taký dobrý. „Je to jednoduché. Skôr než vybehnete na trať, zabudnite na všetky úspechy, ktoré ste dosiahli,“ vysvetľuje svoju taktiku Björndalen. Hoci je považovaný za najrýchlejšieho biatlonistu, šek na 20-tisíc eur za celkový triumf v SP získal len druhý raz v kariére (štyrikrát skončil druhý, raz tretí). Premiérové prvenstvo oslavoval pred piatimi rokmi.
Viac ako triumf v SP Nóra teší skutočnosť, že konečne prelomil smolu na majstrovstvách sveta. Až v Chanty-Mansijsku sa na 23. pokus dočkal individuálneho zlata. K zlatu zo šprintu na 10 km na záver šampionátu pripojil rovnaký kov v pretekoch s hromadným štartom. Nezvyčajne v nich mal až druhý najrýchlejší čas, no ako jediný trafil všetkých 20 terčov. „Pekelne som sa sústredil. To bolo všetko,“ poznamenal v cieli Ole Einar, ktorého Medzinárodná asociácia športových novinárov (AIPS) vlani vyhlásila za najlepšieho športovca roka.
Glagowovej premiéra
Ženský biatlon sa z hľadiska konečného triumfu v SP stával už nezaujímavým. Ak súťažila Švédka Magdalena Forsbergová, bolo jasné, kto vyhrá. Daňová poradkyňa z Bergerforsenu uspela šesť ráz za sebou a až keď v minulej sezóne povedala biatlonu zbohom, dostala priestor konkurencia. „Nečakala som, že práve Nemka Glagowová ma vystrieda na tróne,“ priznala Forsbergová.
Aj 23-ročná policajtka z Garmisch-Partenkirchenu rovnako ako Björndalen oslavovala celkové víťazstvo už po predposledných pretekoch. V tejto sezóne vyhrala Martina Glagowová len dvojo pretekov, no mala najvyrovnanejšiu formu. Šestnásť ráz skončila v prvej pätnástke, sedem ráz na stupni víťazov. „Sama som prekvapená, ako mi to išlo. Pred sezónou by som brala aj umiestnenie okolo pätnásteho miesta, ale po pretekoch v Holmenkollene som už vedela, že sa môžem biť aj o celkové prvenstvo. Podarilo sa a teraz sa teším na oddych. Cítim sa totálne unavená,“ hovorila Glagowová.
Tajomstvo úspechu videla Martina v zlepšení streľby. „Zdokonalila som techniku a na výsledkoch to bolo okamžite poznať.“ Psychickou vzpruhou bola aj prítomnosť otca, ktorý jej i britskej výprave robil servismana. „Odvádzal pre mňa neoceniteľnú robotu,“ ďakovala Glagowová.
V Rusku sa práve ona postarala o najväčšiu drámu šampionátu. Po jej finiši s Francúzkou Baillyovou v stíhacích pretekoch na 10 km rozhodovala o zlate cieľová fotografia. Tá najprv určila za víťazku Nemku, no potom rozhodcovia svoj verdikt zmenili a pozlátili aj Francúzku.
RASTISLAV HRÍBIK
