Bush však možno oveľa viac než rýchly úspech na bojisku potrebuje čo najširšiu podporu obyvateľstva a Kongresu.
Až sedemdesiat percent Američanov Bushov postup schvaľuje. Väčšina odporcov vojny je hlavne proti jej načasovaniu alebo proti tomu, že sa deje bez jednoznačného mandátu OSN. Amerika teda viac-menej verí Bushovým slovám, že akcia sleduje hlavný cieľ: má Američanom zaručiť viac bezpečia v budúcnosti.
Aj v Kongrese má Bush jasnú podporu. Jeho republikáni ovládajú Senát aj Snemovňu reprezentantov, a preto nemá problém presadiť ani zvýšenie výdavkov na vojnu. Do Kongresu včera predložil účet na 75 miliárd dolárov.
Donedávna Busha v Kongrese ticho podporovali aj demokrati. Keď sa však v Bezpečnostnej rade OSN Francúzsko a Nemecko zásadne postavili proti ozbrojenému útoku na Saddáma, začalo to medzi kongresmanmi škrípať.
Čoraz častejšie sa začali ozývať demokrati. V momente, ako sa začala akcia, odpor opäť stíchol a väčšina demokratov sa postavila za prezidenta.
Nie Tom Daschle. Vodca demokratickej menšiny v Senáte Busha naďalej kritizuje: „Som smutný, že prezident tak mizerne prepadol z diplomacie a nanútil nám vojnu!“
Stal sa však okamžite terčom kritiky. Jeho postoj sa považuje v čase, keď spojené americko-britské sily postupujú na Bagdad, za nevhodný.
Vzniká dojem, akoby stále nemohol Bushovi zabudnúť prehru demokratov v kongresových voľbách. Je však tiež možné, že začína hrať vlastnú politickú hru. Na budúci rok sa uskutočnia prezidentské voľby a Daschle to chce tiež skúsiť. Ak by sa pomery v Iraku nevyvíjali podľa určenej stratégie a rozloženie Husajnovho režimu by sa predlžovalo, Daschle by mohol vyraziť do vlastného politického útoku. Ak však Bushova stratégia vyjde, Daschle práve spáchal politickú samovraždu.
