Námorníkov na americkej lietadlovej lodi Kitty Hawk ešte pred týždňom zaujímal prejav amerického prezidenta Georgea Busha. Teraz uprednostňujú ľahšie žánre. FOTO- REUTERS

Stále viac námorníkov sa odvracia od spravodajských kanálov a radšej sledujú vývoj basketbalového zápasu či nejaký film. Čokoľvek, čo ich odvedie od tejto televíziou takmer stopercentne pokrytej vojny.

„Vďaka Bohu, nemáme žiadnych vojnových zajatcov ani zostrelených pilotov,“ hovorí námorník a sleduje na obrazovke neďaleko telocvične šou Robina Williamsa. Keď sa začali bojové operácie, päť a pol tisíca námorníkov, letcov a dôstojníkov na Rooseveltovi televíziu sledovali starostlivo. Zábery americkej techniky valiacej sa irackou púšťou vyzerali nádejne. Potom ale prišli zlé správy: mŕtvi a zajatí americkí vojaci.

Posádka začala rýchlo vyhľadávať nejakú ľahšiu zábavu, aby aspoň trochu unikla realite. Obľúbený je šport a tiež niekoľko filmových trhákov ako Deň nezávislosti. „Nemyslím, že by Američania boli ignoranti,“ hovorí námorný poddôstojník Tyler Stephen Paschal, keď sa pozerá na Williamsa. Podľa neho by neškodilo, „keby oznamovacie prostriedky viac zvažovali, čo ukazujú. Niektorým ľuďom z posádky to ide pekne na nervy,“ dodáva.

Nikto z ľudí, ktorí tu slúžia, nie je imúnny voči zlým správam, ako ich prinášajú televízie, ktoré vyslali reportérov tak blízko k vojne ako nikdy predtým. A zábery z bojiska naživo urobia svoje.

Najhoršie to pôsobí na nováčikov vo veku 18 a 24 rokov. Predstavujú asi 75 percent posádky a sú na svojej prvej plavbe. „Prichádzajú na palubu s úplne naivnými predstavami,“ hovorí lodná psychologička Kirsten Betaková a zdôrazňuje, že nováčikovia „nikdy nevideli skutočnú vojnu. To, čo videli, boli filmy a videá, ktoré oslavovali vojnu. Teraz sú trochu v šoku, pretože máme straty a oni to vidia v reálnom čase.“ A dodáva, že v nedeľu, keď televízia začala s prvými priamymi prenosmi z bojísk, „prudko vzrástol počet ľudí“, ktorí ju vyhľadali, aby sa zverili, že majú z vojny strach. (čtk/ap)