Tento Kuvajťan sa na začiatku vojny modlil za úspech Američanov vo vojne. Nálady Kuvajťanov sa však začínajú meniť. FOTO- REUTERS
Po chvíli strávenej v reštaurácii amerického strihu možno však už vycítiť napätie. Televízia sa prepína zo zábavného kanála na správy z bojísk. A ľudia skôr či neskôr rovnako stočia reč na vojnu.
Kuvajťania dávajú po prvej úľave z hladkého začiatku vojnovej operácie opäť najavo neistotu. Ich krajina sa podľa nich pohybuje na veľmi horúcej politickej pôde.
„Je to chúlostivá situácia. Teraz vôbec nevieme, ako to dopadne, a zo zvyšku arabského sveta je cítiť veľký tlak,“ hovorí mladý kuvajtský obchodník Hasan v reštaurácii Buffalo Cafe, kde hostia sedia okolo makety amerického bizóna v životnej veľkosti.
Kuvajt, jediná arabská krajina, ktorá jasne podporila útok USA a Veľkej Británie na Irak, riskuje, že by sa v prípade predlžovania a komplikovania vojnovej operácie mohla dostať do izolácie ostatných islamských krajín. Tie teraz čelia obrovskému tlaku ulice.
Milióny rozhorčených obyvateľov od Egypta cez Libanon, Sýriu, Jordánsko až po krajiny Perzského zálivu požadujú ukončenie vojny alebo vyslanie vojsk proti Američanom. Kuvajt je vzácnou výnimkou.
V krajine je úplný pokoj a režim aj obyvateľstvo si neželá viac, než aby konečne zvrhli irackého diktátora Saddáma Husajna a Kuvajt začal žiť bez obáv zo svojho suseda. Tento malý ropný gigant argumentuje tým, že krajina sa stala už v roku 1990 krutou obeťou irackej agresie a že zvrhnutie režimu v Bagdade je jedinou možnosťou, ako nastoliť pokoj a normálne pomery v oblasti.
Kuvajt sa však takmer ocitol v izolácii na stretnutí Ligy arabských štátov teraz v Káhire, kde prijali dokument „odsudzujúci agresiu USA a Británie proti Iraku“. Jediný Kuvajt bol proti. Označil stanovisko za „nevyvážené“ a požadoval, aby bolo rovnako tak odsúdené iracké ostreľovanie Kuvajtu raketami Scud.
Keď celá sála aplaudovala vyhláseniu líbyjského zástupcu, ktorý vyzdvihol „hrdinstvo irackého ľudu“, kuvajtská delegácia zaryto mlčala.
Sami Kuvajťania ale začínajú pochybovať, či sa postavili na správnu stranu. Arabská televízia a ďalšie médiá z oblasti do nich denne búšia ako kladivo. „Lepšie Saddámovo peklo než americké nebo,“ hlása napríklad známy arabský denník Al Ahrám a vystihuje celkovú atmosféru.
„Dúfajme, že sa to čoskoro skončí, inak neviem, čo všetko sa tu v oblasti stane,“ uzatvára s nádejou mladý Kuvajťan Hasan.
Autor: PETR PRAVDA, MF Dnes, Kuvajt pre SME
