Americkí vojaci sa na ceste do Bagdadu radia, ako postupovať proti Republikánskym gardám. FOTO- REUTER
Už v nedeľu spojenci narazili na prvé jednotky Republikánskych gárd. Elitné jednotky sú považované za najväčší problém víťazstva v tejto vojne.
Experti upozorňujú: od toho, aký odpor budú Republikánske gardy klásť, bude závisieť, ako dlho ešte bude táto vojna trvať.
Ukáže sa to veľmi rýchlo. Už v bitke, ktorá sa blíži južne od Bagdadu. Ak to pôjde podľa plánu, ešte stále to môže byť otázka desiatich dní. Ak bude ale odpor silnejší, môže to trvať aj dlhé týždne.
Saddám Husajn na mape nakreslil červený kruh. Približne 50 kilometrov od Bagdadu sa začína územie, ktoré bránia najlepšie vyzbrojené a na všetko odhodlané jednotky.
Republikánske gardy majú 60- až 100-tisíc mužov. Nikto presne nevie, čo od nich možno čakať. Odborníci dokonca hovoria o chemických útokoch.
Isté je len to, že proti spojencom na juhu teraz stojí desaťtisícová divízia Medina. Práve táto jednotka Republikánskych gárd má na svedomí najväčšiu bitku prvej vojny v Perzskom zálive pred 12 rokmi. Medina stráži juh a Američania jej prítomnosť okamžite pocítili: Iračania pri bojoch pri Karbale zostrelili najmenej dva vrtuľníky a dostali sa do takej paľby, akú ešte v Iraku nezažili.
V hre je celá americká stratégia. Doteraz si spojenci veľmi dávali záležať na tom, aby bombardovali len jednoznačne vojenské ciele, nepúšťali sa do akcií, ktoré by mohli byť príliš veľkým rizikom pre civilistov. Masívne bombardovanie celých plôch územia sa tak zatiaľ nekonalo. Po prekročení červenej línie to už ale nemusí stačiť.
Práve to ukážu boje proti divízii Medina. Americký minister zahraničia Colin Powell je optimista. Podľa neho to nebude problém: v nedeľu vrtuľníky divíziu lokalizovali, v pondelok a včera ju americké lietadlá výdatne bombardovali. Možno už dnes spojenci začnú rozhodujúcu fázu operácie.
Experti ale upozorňujú: nemusí to byť také jednoduché. K hlavným bojom totiž nedôjde v irackej púšti. Krajina južne od Bagdadu je členitejšia a zelenšia. Republikánske gardy sa poučili z prvej vojny a hlavne z Kosova. Tanky skrývajú pod stromami, tam ich ťažké bombardéry nenájdu. Vrtuľníky sú zas príliš zraniteľné.
Spojenci si aj vďaka púštnej búrke dali poslednú prestávku. Potom ich čaká divízia Medina. Ani jej porážka ale nemusí znamenať koniec vojny. Republikánske gardy sú nepochybne lepšie ako obyčajná armáda. V centre Bagdadu ale spojencov čakajú tí najlepší - Špeciálna republikánska garda.
Čo sú to Republikánske gardy
Vznikli počas vojny Iraku s Iránom v 80. rokoch. Boli to dobrovoľníci, ktorým Saddám sľúbil odmeny: autá, domy. Za vernosť sa stali elitou irackých ozbrojených jednotiek.
Pôvodne malá jednotka, ktorá strážila prezidentský palác, sa rozrástla na takmer stotisícovú silu. Republikánske gardy sa delia na šesť divízií. Na ich čele je Saddámov mladší syn Kusaj.
Nie sú však osobnou ochranou Saddáma Husajna. Prestal im totiž veriť. Na začiatku 90. rokov boli niektorí generáli Republikánskych gárd zapletení do pokusov o atentát na prezidenta.
Vysunul ich preto z Bagdadu. A začal ich využívať najmä na riešenie sporov medzi pravidelnou armádou a špeciálnymi republikánskymi gardami, ktoré sa stali jeho osobnou ochranou. Republikánske gardy tiež použil na potlačenie povstaní šíitov na juhu a Kurdov na severe krajiny.
Aj teraz rozostavil Republikánske gardy na hranice červenej línie v okolí Bagdadu. Centrum mesta a pravdepodobne aj jeho ale strážia Špeciálne republikánske gardy. Tie majú približne 15-tisíc mužov. (kos)
