Daňové príjmy si zamestnanec, zamestnávateľ alebo podnikateľ môže znížiť len o výdavky (náklady), ktorých vznik vie preukázať a vynaložil ich na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie svojich príjmov. Daňovník má podľa zákona o týchto výdavkoch účtovať a viesť k nim evidenciu. V zdaňovacom období tak zaznamenáva evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku, zásobách, pohľadávkach, záväzkoch či tvorbe rezerv. Daňovo uznateľné výdavky vymedzuje zákon o dani z príjmu v paragrafe dvadsaťštyri. Príjmy si daňovník môže znížiť o odpis hmotného a nehmotného majetku a taktiež dopravných prostriedkov, ktoré používa aj na iné účely. Osobné, terénne a nákladné terénne autá môžu byť odpisované z maximálnej sumy 800-tisíc korún. Medzi daňové výdavky patrí aj zostatková cena hmotného a nehmotného majetku, ktorý bol vyradený z evidencie v dôsledku predaja, likvidácie alebo škody okrem zákonných výnimiek. Zákon umožňuje odpočítať z príjmov aj rezervy vytvorené napríklad na opravu hmotného investičného majetku. V tomto prípade môže byť rezerva tvorená najviac do výšky 80 percent vstupnej ceny majetku. Zamestnávateľ si dosiahnuté príjmy môže znížiť o výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, príspevky na stravovanie pracujúcich, mzdové náklady, príspevok do výšky tisíc korún na ubytovanie zamestnanca počas dovolenky alebo výdavky na pracovné cesty zamestnancov. Nižšie príjmy v daňovom priznaní prinesie odčítanie výdavkov aj v prípade škôd, ktoré nezavinil daňovník, ale napríklad požiar, povodne či zemetrasenie. Ďalšími daňovými výdavkami sú nákup cenných papierov, odpis nominálnej hodnoty pohľadávky, výdavky na reklamu tovarov a služieb alebo na spotrebované pohonné látky. Daňovník má nárok aj na uplatnenie tých nákladov, ktoré hneď aj zaplatil. Medzi takéto patrí poistné na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie či do fondu zamestnanosti. V prípade zamestnávateľa aj výdavok do garančného fondu. (im)