ckej republike za 12 rokov od spustenia vysielania v roku 1975 o 130 percent. „Ak by prestali vysielať televízie, v USA by každoročne klesol počet vrážd o 10-tisíc, počet znásilnení o 70-tisíc a počet prepadnutí s ublížením na tele o 700-tisíc,“ tvrdí. Podľa Centerwalla sa v USA 22 – 34 percent mladých trestancov ročne prizná, že napodobňovalo svoje vzory z televízie.
Švédska psychologička Inga Sonessonová sa detí vo veku od troch do 13 rokov pýtala, aké programy sa im v televízii nepáčia. Deti odpovedali, že tie, ktoré ich nudia, a potom tie, ktoré ich vystrašia.
Český mediálny teoretik Michael Kunczik v knihe Základy masovej komunikácie píše: „Zdroje, z ktorých sa jednotlivec priúča agresívnemu správaniu sú: 1. rodinné prostredie, 2. subkultúra, prípadne spoločnosť. Až na treťom mieste sú masmediálne ponúkané symbolické agresívne vzory. Zdá sa, že na väčšinu pozorovateľov nemá predvádzané násilie žiadny alebo len malý vplyv, ale v určitých problémových skupinách môže mať veľké následky.“ Kunczik oslovil dvesto psychiatrov a psychológov, z ktorých polovica povedala, že agresívne správanie a poruchy spánku ich detských klientov súvisia s násilím v médiách.
Osemdesiat percent ich potvrdilo, že majú skúsenosť s agresívnym správaním pacientov po „konzumácii“ mediálneho násilia. Niektorí pacienti sa podľa nich snažili ospravedlniť agresívne správanie tým, že napodobňujú svoje filmové vzory.
Najviac ovplyvnené médiami boli deti do 12 rokov, negatívne častejšie chlapci. Devastujúci vplyv malo sledovanie násilia na študijné výsledky. (haj)
