Na vojnu v priamom prenose sa pozerajú aj deti. Podľa psychológov by ju však nemali sledovať samy bez toho, aby sa s rodičmi mohli pozhovárať o tom, čo sa deje. FOTO – REUTERS
BRATISLAVA – Televízie od rána do večera ukazujú zábery útokov na Irak – výbuchy bômb, streľbu, zranených a mŕtvych. Spolu s rodičmi sa na „vojnu v priamom prenose“ dívajú aj deti.
„Obrázky násilia sú v televízii bežné, správy sú zamerané na demonštráciu násilných javov a ľudia akoby si na to zvykli. Stávame sa citovo otupenými, týchto záberov sme už presýtení,“ hovorí psychológ Tomáš Kováč z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Supervízorka Linky detskej istoty Mirina Hochelová hovorí, že deti, ktoré sem telefonovali pre Irak, sa najviac obávajú svetovej vojny a toho, že sa konflikt dostane aj na Slovensko. Psychológovia radia, že najdôležitejšie je nenechať deti pozerať televíziu bez toho, aby im rodičia vysvetlili, čo vidia.
„Deťom sa neoplatí hovoriť – nedívajte sa! Dôležité je nenechať ich s televíziou samy, tá im veci nevysvetlí, neodpovie na otázky,“ hovorí psychológ Tomáš Kováč.
„Problém je, že ide o násilie, ale deklaruje sa, že ide vlastne o dobro. Deťom treba vysvetliť, že takto násilne sa problémy medzi ľuďmi neriešia, že ide o extrémny spôsob.“ Vysvetľovanie treba prispôsobiť veku dieťaťa. „Pri malých deťoch apelovať na detskú solidaritu, ak ukazujú zábery detí, treba povedať – pozri, keby nebola vojna, mohli by ste sa spolu hrať, ale ony teraz trpia, sú zranené, nešťastné. Starším deťom treba vysvetliť, že nejde o hrdinstvo. Realita je iná, vojak nie je hrdina, skutočne trpia civilisti. Deťom nad desať rokov už môžeme vysvetľovať negatívne dopady vojny aj globálne súvislosti – ako vojna zasiahne celý svet,“ hovorí Kováč.
Mária Šimčáková pôsobí ako psychologička na základnej škole a gymnáziu v Bratislave. „Deti nemajú len banálny strach zo školy, ako si myslíme. Robila som prieskum medzi 11- až 15-ročnými deťmi. Tridsať percent povedalo, že sa bojí najmä vecí súvisiacich so školou – písomiek, zlých známok, vysvedčenia a učiteliek. Desať percent detí však trápia globálne obavy – čo sa stane z našou planétou, ekologické problémy, vojny, strach, že ľudia sa voči sebe správajú násilne, používajú zbrane. Deti sa boja aj smrti, ale ani o tom sa s nimi nikto nerozpráva.“
