Americký vojak si utiera tvár od piesku. FOTO - REUTERS
Americkí a britskí velitelia vyhlasujú, že všetko ide podľa plánu. Vojaci v poli, diplomati i novinári v Kuvajte sa však zhodujú, že operácia naráža na ťažkosti. Z plánovanej oslobodzovacej akcie sa na mnohých miestach stala neprehľadná a nebezpečná misia.
„Je to prekliata situácia,“ zhodnotil stav za hranicami Kuvajtu nemenovaný americký diplomat v hoteli Hilton, kde je tlačové stredisko amerických a britských síl. Všetci sa včera zhodovali, že koalícia rýchlo potrebuje veľký úspech.
Južný Irak sa už zdal bezpečný. Britské vedenie tam však muselo včera zmeniť stratégiu. Viac než miliónová Basra, ktorej po odrezaní dodávok vody a elektriny hrozí humanitárna katastrofa, bola vyhlásená za „legitímny vojenský cieľ“. Nebude síce bombardovaná, ale vojaci pôjdu bojovať do ulíc.
„Ideálne by bolo, keby sme mohli Basru získať bez boja,“ priznal včera hovorca britských síl kapitán Al Lockwood. „Obávam sa však, že budeme musieť do vnútra a zlikvidovať tam všetok odpor.“ Nemýlil sa - podľa nepotvrdených správ z večera sa v meste začalo protisaddámovské povstanie a britskí vojaci vyrazili obyvateľom na pomoc.
Pohľad na druhé najväčšie mesto Iraku je tiesnivý. Britskí vojaci sa obávali, že sa stretnú s najtvrdším odporom Saddámových síl, tzv. fedajínmi. Tí by mohli zneužiť civilistov ako ľudské štíty a začať medzi domami gerilový spôsob boja.
V Umm Kasre po piatich dňoch, odkedy tam koalícia vstúpila, bol včera pod kontrolou a úplne zabezpečený iba strategický prístav pre prísun humanitárnej pomoci. Situácia v širšej oblasti, kde žije niekoľko tisíc obyvateľov, bola naďalej nestabilná.
Málokde americké a britské jednotky zatiaľ vítali davy jasajúcich Iračanov, ako koalícia dúfala. Iracká televízia naopak ukazovala hordy ozbrojencov, ktorí odhodlane mávali zbraňami. Aj skúseného vojaka a veliteľa česko-slovenskej jednotky v Kuvajte Dušana Lupuljeva to trochu zaskočilo. „Musím úprimne povedať, že ma prekvapilo, že Iračania akciu koalície viac neprivítali a že sa vojaci nezačali viac vzdávať.“
Takmer žiadne územie nie je úplne bezpečné. Americké jednotky prvej línie prenikli už hlboko do vnútra Iraku ako nôž maslom. Zásobovacie oddiely po nich však vchádzajú do pascí, v ktorých „civilisti“ náhle vyťahujú zbrane a útočia. Iracké mestá kladú silný odpor. „Jediné vysvetlenie podľa mňa je, že iracký režim zasial medzi obyvateľstvom veľký strach a všetci sa boja,“ povedal Lupuljev.
Vojaci si nemôžu byť do posledného okamihu istí, s kým majú do činenia. Kto je vojak, kto civilista, kto sa vzdáva, kto udrie zo zálohy. Velenie koaličných síl dokonca varovalo, že iracké jednotky sa cielene a hromadne prezliekajú do civilu.
Navyše straty koalície i počet zajatcov sú relatívne vysoké. Od začiatku týždňa je výrazne cítiť úbytok informácií z fronty. Miestni pozorovatelia to vyhodnocujú nasledovne: veci nejdú tak, ako sa čakalo. Preto sa informácie preosievajú a obmedzujú na nutné minimum. Aj novinárov čakajúcich na hraniciach južného Iraku vážne varovali pred vstupom na jeho územie.
Autor: PETR PRAVDA, MF Dnes, južný Irak pre SME
