Nedeľňajšie hlasovanie o projekte čečenskej ústavy prinieslo hneď dve senzácie. Zúčastnilo sa na ňom 80 percent z 540 440 voličov a 90 percent z nich sa vyslovilo za prijatie novej ústavy. To nečakal asi ani sám ruský prezident Vladimir Putin. Druhým prekvapením bolo, že počas referenda sa nestrieľalo ani nevybuchovali bomby.
Do roku 1991 platila v Čečensku sovietska ústava z roku 1977. Po nástupe prezidenta Džochara Dudajeva bola vyhlásená nezávislosť.
V roku 1999 uzákonila vláda prezidenta Aslana Maschadova v krajine islamské zákony - šaríu. Čečensko vyhlásili za islamský štát, zaviedli sa telesné tresty, ktoré sa však až na výnimky nepraktizovali.
Maschadov vydal pred referendom v mene čečenskej republiky Ičkeria vyhlásenie, v ktorom označil referendum za ruské zasahovanie do vnútorných záležitostí nezávislého štátu, a preto jeho účastníci a organizátori budú súdení podľa platných zákonov republiky.
Nová ústava Čečenska je prakticky kópiou ústavy ruskej. Líši sa iba tým, že čečenská verzia zakazuje otroctvo a naopak nedovoľuje slobodné šírenie náboženských ideí. Prezident Putin sľúbil, že po prijatí ústavy môžu Čečeni uzavrieť s Moskvou zvláštnu dohodu a získať veľkú mieru autonómie, nikdy však samostatnosť.
Sociológovia tvrdia, že značná časť voličov hlasujúcich za ústavu síce odmieta prítomnosť ruskej armády na svojom území, ale s novou ústavou spája nádeje na ukončenie dlhoročného konfliktu. Svoju úlohu zohráva aj únava a strata dôvery vo vojenských veliteľov.
Hlasovanie sledovali i pozorovatelia OBSE, Ligy arabských štátov a organizácie Islamská konferencia. Tí vyhlásili referendum za demokratické a legitímne.
Mnoho obrancov ľudských práv však odmieta uznať, že slobodné referendum je možné uskutočniť za vojnového stavu.
Protestovali aj proti hlasovaniu 36-tisíc ruských vojakov, ktorí majú v Čečensku takzvané stále základne.
Ruská strana neskrýva nadšenie. Podľa Kremľa je teraz gerila vlastnými občanmi odsúdená do úlohy obyčajných kriminálnych bánd, pretože väčšina Čečenov sa v referende jasne vyjadrila proti ďalšiemu boju za nezávislosť.
Predseda ruskej Ústrednej volebnej komisie dokonca využil situáciu v Iraku, aby porovnal schopnosti Moskvy a Washingtonu pri riešení problému. „Jedna strana takú situáciu, ktorá vznikla v Čečensku, rieši s pomocou demokratického referenda, druhá podobnú vojenskou silou.“
