Príslušníci 1. česko-slovenského protichemického práporu v kryte na štábe koaličného zoskupenia vojsk na kuvajtskej základni Camp Dauhá, ktorá zažila letecké poplachy a raketový útok. „Práve som sedel pri obede a mal v rukách list od rodiny, keď sa začal poplach,“ spomínal včera, pár hodín po akcii psychológ jednotky a jej hovorca major Luděk Lávička. Jednotku najprv informuje jej vlastný výstražný systém. Vzápätí operačný dôstojník kričí poplach a to isté musia robiť aj vojaci, ktorí ho počujú. Zároveň s tým sa spustí siréna. Všetko zostáva tak - obed, listy a stovky nôh sa rozdupú hangárom. Ďalší vojaci pribiehajú zvonku. Sú nadrilovaní tak, že už v behu si nasadzujú masku, ktorá musí presne sedieť. Každý vie, kde má bežať. V kryte potom čaká na ďalší signál. Poručík vedľa podpráporčíka, vodič vedľa generála.
FOTO - ČTK
Velitelia udržujú vojakov česko-slovenského práporu stále v strehu, pretože z hodiny na hodinu môže prísť rozkaz na presun - napríklad do Iraku. „Niektoré systémy máme pripravené na okamžitý zásah. Denne robíme zdokonaľovaciu prípravu, vyhodnocujeme, čo treba vylepšiť, ak sa na niečo príde, ihneď to upravujeme. Máme tu špičkových ľudí, ktorí presne vedia, kto kde patrí a ako sa má zachovať,“ hovorí slovenský veliteľ Ladislav Svatík. Vojakov neustále udržujú v pohotovosti aj poplachy, minulú noc boli dva.
Z bezpečnostných dôvodov nosia von prilby aj nepriestrelné vesty. Pred hlavným vchodom do tábora sú betónové bariéry, ktoré majú vojakov chrániť proti prípadnému teroristickému útoku.
Parkovisko pred halou je zaplnené vojenskou technikou, džípmi, transportérmi, pojazdnými chemickými laboratóriami. V 24-hodinových intervaloch sa strieda na stráži asi päťdesiat vojakov, ostatní nepretržite sledujú radiačnú, chemickú a biologickú situáciu, oddychujú, športujú, ale aj precvičujú bojové situácie.
Populárni chemici
Slovenskí vojaci v hlavnom meste Kuvajt City denne zažívajú aj prekvapujúce situácie. V krajine sú populárni. „Kuvajťania nás vnímajú pozitívne, lebo ešte pred vypuknutím vojny sme robili mnoho akcií, na ktorých sa zúčastnilo veľa médií, vrátane domácich. Dostali sme sa do povedomia verejnosti,“ hovorí Svatík.
Prívetiví Kuvajťania
Chemici spolupracujú s miestnymi orgánmi civilnej ochrany, armádou, záchranným systémom, políciou. S bežnými ľuďmi sa, najmä pred vypuknutím vojny, stretávali pri nákupoch, v bankách. „Bol som vybavovať účet pre jednotku a musel som ísť do národnej banky, na ministerstvo zahraničných vecí, na ministerstvo spravodlivosti. Keď ľudia videli, že mám na ramene nápis Slovakia, kolegovia majú Czech Republic, začali sa správať veľmi ústretovo. Nikde sme nestáli v radoch, všetci nás púšťali pred seba. Aj pred začatím vojny stačilo, aby domáci počuli češtinu alebo slovenčinu a hneď sa správali prívetivejšie,“ hovorí Svatík.
Čo jedia
Česko-slovenský prápor je ubytovaný vo veľkej hale na predmestí Kuvajt City. Malá časť jednotky ostala v základni Camp Doha na severe Kuvajtu, odkiaľ sa stará o zásobovanie a dovoz stravy. Práve americká strava niektorým trochu začína prekážať. Výber jedál je užší ako na základni, vojaci priznávajú, že strava je trochu monotónna. „Ryža a zemiaková kaša, spravidla kuracina alebo bravčové mäso a k tomu zelenina, ovocie. Ale mne to stačí,“ tvrdí veliteľ.
Ako spávajú
Vo veľkej hale chemici spávajú, jedia, odpočívajú aj športujú. Ležadlá sú pre všetkých štyristo vojakov vedľa seba v štyroch skupinách. Podľa Ladislava Svatíka to neprekáža, ide o klasický vojenský život. „Vedeli sme, že nejdeme do luxusných hotelov. Máme dobré podmienky oproti iným jednotkám, ktoré sú v púšti.“
Medzi posteľami aj športujú. Nedávno zohnali posilňovacie stroje, hrávajú soft tenis a nohejbal. Zvyčajne hrávajú v zmiešaných družstvách a podľa veliteľov je medzi Čechmi a Slovákmi veľmi dobrý pocit spolunáležitosti. Štyri dni po presťahovaní sa z Camp Doha do Kuvajt City nakúpili práčky.
Púšťajú si filmy
Česi, ktorí sú v Kuvajte už rok, majú so sebou na cédečkách a páskach desiatky filmov, niečo si doniesli aj naši vojaci. Svatík nevie, kto vyberá, aký film sa bude pozerať, ale premietanie má vždy dobrý ohlas. Myslí si, že náladu vojakov odhaduje a primeraný film vyberá psychológ družstva Luděk Lávička. „Je to veľmi skúsený človek, vie, čo má robiť.“
Vedia, čo píšeme
Napriek súčasnému pôsobisku ďaleko od strednej Európy majú vojaci presný prehľad nielen o tom, čo hovoria naši politici, ale aj o výsledkoch hokejovej či futbalovej ligy v oboch krajinách. Na internet je napojených päť počítačov, čo pre štyristo ľudí nie je veľa, ale psychológ Lávička spracováva každý deň monitoring českej a slovenskej tlače, ktorý vyvesí na nástenku. Nad článkami v tlači sa vraj už veľmi nerozčuľujú, roztrpčila ich akurát správa o údajnom úmrtí slovenského vojaka v Kuvajte. „Naozaj neviem, odkiaľ sa to vzalo, ale asi to má vystrašiť našich príbuzných. Nie je to nič príjemné,“ hovorí Svatík.
RICHARD FILIPKO
