Letecké nálety zasiahli aj rodné mesto Saddáma Husajna Tikrít a zničili mestské múzeum. Arabská satelitná televízia al-Arabiya hlásila štyroch mŕtvych. FOTO – REUTERS
Keď sa v Bagdade začal prvý letecký poplach, miestny rozhlas vysielal namiesto bezpečnostných informácií vlastenecké piesne.
Bagdadčania sa preto naučili spoliehať na vlastné uši: kým je protiletecká obrana hlasnejšia než zvuky výbuchov, je stále čas schovať sa. Hneď ako výbuchy pridávajú na sile, treba utekať.
Medzi poplachmi vybiehajú doplniť zásoby. Prídel chleba je obmedzený, jeho cena štvornásobná a návšteva pekárne vo vedľajšej štvrti riskantná: hlavné cesty kontrolujú ostrí chlapci z jednotiek vládnej strany Baas. Pravidelné obchôdzky smetiarskych áut sú posledným všedným javom v meste čakajúcom na úder.
Obyvatelia obliehaného mesta najviac túžia po každodennosti. Ísť do roboty, pokojne sa navečerať, cez noc spať, píše reportér denníka The Washington Post. Nemilujú Saddáma, ale neveria ani v lepšie časy – po vojne očakávajú dlhé obdobie bezprávia.
Obloha nad mestom sa za posledné tri dni zafarbila na tmavosivo – dym z horiacej ropy síce nezabráni americkým inteligentným strojom zameriavať svoje ciele, ale sťažuje miestnym dýchanie.
Iracké ministerstvo informácií hlási najmenej 80 mŕtvych civilistov. V nemocniciach sa objavili ranení. Ahmed Raleb Ali má päť rokov a pod obväzmi rany. O pár postelí ďalej nehybne leží jeho rovesníčka Hasim s poranenou chrbticou. To sú obrázky, ktoré iracké vedenie rado ukazuje svetu. Utrpenie jednotlivcov sa tým, že ich vláda zneužíva vo vojne propagánd, bohužiaľ nezmenšuje.
V meste sa rozchýrilo, že sa po Bagdade túlajú britskí piloti, ktorí sa katapultovali. Vojaci prehľadávajú rieku. Na moste sa z hlúčika zvedavcov rýchlo stáva dav. Ľudia parkujú autá, zdvíhajú deti, aby videli. Mládež zúrivo máva vlajkami. Zvuky výbuchov v diaľke už nikoho nevzrušujú. „Keď pes šteká, neuhryzne,“ vysvetľuje mladý Bagdadčan reportérovi The Washington Post. Ulice vyprázdni až ďalší letecký poplach.
Aj v pondelok ráno zobudilo ľudí jačanie sirén. Pár minút na to mestom otriasla séria výbuchov. Herec bagdadského divadla Chálid Ahmad Mustafa narýchlo nasadzuje svojej ročnej dcére štuple do uší.
„Nechcem, aby počula veci, z ktorých bude celý život vydesená,“ hovorí pre agentúru Reuters. Mešita sa ozýva hlasmi mužov: „Boh je veľký. Boh je veľký.“ Hercova žena beží otvoriť okná, aby ich po explózii nerozbila tlaková vlna.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
