Portrét jordánskeho kráľa Abdaláha označuje tábor, ktorý pre irackých utečencov zriadili na iracko-jordánskych hraniciach. FOTO - REUTERS
Na jordánsko-irackej hranici zatiaľ panuje napätý pokoj, všetko sa však môže rýchlo zmeniť. Práve z ľudoprázdnych púští v hraničnej zóne môžu Američania skoro otvoriť ďalší front k útoku na Bagdad. „Žiadnych amerických vojakov som v Iraku nevidel,“ hovorí jordánsky vodič Hašem Chálid, ktorý práve na hraničný priechod dorazil z Bagdadu. „Čo by tam robili?“ pýta sa a rozhadzuje rukami. Znudení pohraničiari súhlasne prikyvujú hlavou.
Američanov nevidieť, ale je nepochybné, že neďaleko hraníc sú ich stovky a možno i tisícky. Pred niekoľkými dňami americkí „commandos“ obsadili dve letiská v rovinách západného Iraku. Jedno z nich označované ako H3, leží len niekoľko desiatok kilometrov od tohto ospalého hraničného priechodu, neďaleko hlavného ťahu na Bagdad. Americkí velitelia naznačujú, že práve tam môže mieriť mohutný výsadok, ktorý by potom začal postup na iracké hlavné mesto.
Ruweišíd, prvý osídlený bod na jordánskej strane, zatiaľ pripomína pokojné kulisy pre film z divokého západu: prízemné domčeky, prašné cesty, nekonečná kamenistá rovina, ktorú oživujú len nepočetné stáda oviec. Majiteľ reštaurácie, v ktorej rozvoniava kebab, nadáva, že vojna ho pripravila o zisky. „Menej ľudí je u mňa! Bez Iračanov to tu môžem zavrieť,“ rozčuľuje sa. V diaľke nad púšťou rachotí americký vrtuľník.
Jordánska vláda sa pre vojnu dostala do veľmi ťažkej situácie. Je kategoricky proti vojne, na druhej strane má mimoriadny záujem udržať si dobré vzťahy s USA. Oficiálne pripúšťa, že v Jordánsku je rozmiestnených niekoľko sto Američanov. Na tajných základniach obsluhujú systémy Patriot, ktoré ničia iracké rakety Scud. V posledných týždňoch sa objavilo množstvo náznakov, že vojakov je oveľa viac a že sa až niekoľko tisíc mužov z Jordánska chystá zapojiť do operácie.
Vláda si neželá, aby ich bolo vidieť, a preto sa len z času na čas zjaví vrtuľník nad pustatinou, dve stíhačky, štartujúce z jordánskeho letiska neďaleko Ammánu a obrys prihraničnej základne, na ktorej podľa obyvateľov Ruweišídu často v noci pristávajú lietadlá. Z hraničných oblastí vyrážajú zrejme špeciálne tímy na záchranné akcie, napríklad na pomoc zostreleným pilotom, a tiež elitné jednotky k operáciám v tyle irackej armády.
Význam Jordánska ako dôležitého spojenca Spojených štátov významne vzrástol potom, čo Turecko odmietlo poskytnúť Američanom svoje územie na otvorenie druhého pozemného frontu. Americkým vojenským plánovačom to v mnohom skrížilo plány. Hlavná vojenská sila do Iraku postupuje z juhu, z Kuvajtu, veľa sa však špekuluje, že Američania by radi na Bagdad udreli z viacerých smerov. Mohutný výsadok niekde v pustatinách západného Iraku, napríklad na letiskách H2 a H3 neďaleko Jordánska, je jednou z možností.
Novinárov v Ruweišíde už Američania varovali: Nepokúšajte sa dostať na miesta prípadných bojov, naše senzory vás odhalia a naše strely si môžu popliesť vaše satelitné telefóny s nepriateľským navigačným systémom. Miestni obyvatelia takéto abstraktné otázky príliš neriešia. „Do Bagdadu to je odtiaľto ďaleko, čo by tu robili?“ hovorí obchodník skrytý za prepravkami s fľašami. „Je to jedno. Aj tak nevyhrajú.“
Autor: JAN RYBÁŘ, MfDnes, na iracko-jordánskej hranici pre SME
