V Nižnej Slanej je posledná železorudná baňa na Slovensku. Prežije?
FOTO SME - RÓBERT SÁNDOR
Nálada je pod psa. Všetci dostali výpovede. Výpovedná lehota im začne plynúť od 1. apríla. Nikomu z nich nie je do reči. Pred diktafónom a fotoaparátom majú evidentne strach. Azyl hľadajú v lampárni. Azda len tam sa môžu vysťažovať. Odovzdajú lampy, osprchujú sa a bežia domov.
Ján Zatroch pracuje v bani spolu s bratom trinásty rok. „Čo vám mám povedať? Skôr by ste sa mali manažmentu opýtať, prečo to takto dopadlo. Všeličo sa hovorí. Vraj, že plyn tak zdražel, že sa neoplatí ťažiť a vyrábať. Hovoria, že pokiaľ sa nenájde niekto, kto by nás kúpil, končíme. Či mám obavy? Pravdaže, kto by nemal? Keď, nedajbože, zavrú baňu, neviem, čo budeme robiť. Ja chcem ísť niekam preč, vonku. Buď Nemecko, alebo Čechy. Tu robotu nenájdete.“
Ján Zatroch zarobí mesačne dvanásť tisícok. Oproti väčšine kolegov má výhodu - býva priamo v Nižnej Slanej. Ostatní denne dochádzajú z celej doliny. Na cestovné minú aj tisícku.
„Kým baňa ide, ešte je dobre. Keď padne, veľa rodín príde o živobytie. Životná úroveň v doline je mizerná. A potom pôjde ešte nižšie. Každý z nás si hľadá robotu. Chceme robiť. Lenže mladosť je v háji a dôchodok ďaleko. Kde vezmú zodretého baníka s päťdesiatkou na krku?“ pýta sa Ján Bašták. V bani si odkrútil dvanásť rokov.
Baník Ondrej Cipka len mávne rukou. „Dajte pokoj. My sme radi, keď nám výplaty prídu načas!“
Čo bude v júni, keď uplynie výpovedná lehota, nikto nevie. Keď sa v treťom kole konečne podarí Siderit predať, záleží na novom majiteľovi, či bude pokračovať v ťažbe rudy a vo výrobe vysokopecných peliet, koľko ľudí zamestná. To by bol lepší prípad. Keď nie, poslednú železorudnú baňu na Slovensku zavrú.
Baníci nie sú optimisti. Boja sa, že nakoniec prídu firmy, rozpália ťažnú vežu a všetko, čo sa dá v zberných surovinách predať, odvezú do šrotu.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
